Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla www.veda.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies

  Mapa stránok | WAP emulátor  
  veda.sk
vedecký bedecker - šírime vedecké informácie
 

Dnes je

Hľadáme odborného garanta a webmastra pre tento projekt! Máte záujem? Volajte 0905712091.

 



Mailing list!

Práca, profesia, kariéra, job, zamestnanie v EÚ? Prečo nie?! FreeJob.sk Vám odpovie!

Mgr. Peter Krákorník - AKRONET (www.akronet.sk)

NAJ.sk


 Nájdi:
 

Funkcionalizmus (sociológia)

Funkcionalizmus je v sociálnych vedách, najmä sociológii, etnológii a sociálnej antropológii, smer zdôrazňujúci vzájomnú závislosť inštitúcií a javov spoločnosti a ich vzájomné pôsobenie pri zachovávaní sociálnej a kultúrnej jednoty.

Teoretické východiská pochádzajú z diela E. Durkheima. Smer sa presadil v 20. - 40. rokoch 20. storočia v Európe v oblasti antropológie (Bronisław Malinowski, A.R. Radcliffe-Brown), neskôr sa rozšíril aj do USA v oblasti sociológie (Talcott Parsons).

[upraviť] Britský funkcionalizmus v antropológii

Symbolicky funkcionalizmus vznikol v roku 1922, kedy nezávisle od seba vyšli základné knihy Malinowského a Radcliffa-Browna. Funkcionalizmus prekonal dovtedy dominujúci evolucionizmus a ostrou kritikou vystúpil proti difuzionizmu. Nadviazal na evolucionizmus a pozitivizmus (Durkheim). Neskôr sa funkcionalizmus rozdelil na klasický funkcionalizmus (funkcionalizmus v užšom zmysle), ktorého predstaviteľom bol Malinowski a štrukturálny funkcionalizmus, ktorého hlavou bol Brown.

Základnými kameňmi tohoto nového prístupu boli:

1. empirické poznatky 2. systémovosť 3. inštrumentálnosť 4. funkcionálnosť 5. synchrónny prístup 6. pojem inštitúcia

Prelomový prínos bol v nahliadaní na kultúru, ktorú videli ako harmonický vyvážený, stabilný celok za predpokladu, že sa vyvíja bez väčších výkyvov. Každý zásah zvonku pokladali za narušenie harmonického vývoja. Kultúru chápu inštrumentálne, ako nástroj ľudí, ktorí im slúži na uspokojovanie ich potrieb a prežitie v prírodnom prostredí. Obrátili pozornosť na funkcie javov. Predpokladali, že každá funkcia je pozitívna pre celok, pričom existovať môže na dvoch úrvniach, ako zjavná, čiže uvedomelá alebo ako skrytá, neuvedomelá.

Kultúru skúma ako živý, funkčný organizmus, zameriava pozornosť najmä na súčasné javy, upúšťa od historickej orientácie (synchrónna analýza).

Nedostatky vtedajšieho funkcionalistického prístupu vidíme dnes predovšetkým v jeho ahistorickosti. Z tohoto dôvodu bol neželaný v socialistických vedách a marxizme. Jeho predpoklad o pozitívnej funkcii a funkčnosti každého javu bol taktiež nesprávny- ukázalo sa, že existujú aj javy disfunkčné. Jeho dôraz na empirickosť bol extrémny, zanedbávali sa teoretické úvahy. Naproti tomu prínosom bola požiadavka terénnych výskumov. Nový náhľad na kultúru, ako integrovaný celok, ktorého jednotlivé prvky sú na sebe závislé a navzájom sa ovplyvňujú- každý prvok v systéme slúži k zachovaniu celku. Progresívna bola požiadavka zasadzovania jednotlivých javov do širšieho kontextu.

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač IE, Netscape 4.xx (a vyššie verzie), FireFox, Opera.  

Webmaster a odborný garant domény je Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu občianského združenia veda.sk | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookies Copyright © 1999 - 2022 veda.sk | All rights reserved | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET