ÉRA Medzivojnové obdobie / Rozkvet jadrovej chémie
V roku 1934 sa ľudstvo stalo „stvoriteľom“ prvkov. Zatiaľ čo rádioaktivita bola dovtedy vnímaná len ako vzácny dar (alebo prekliatie) prírody, v tomto roku sme sa naučili, ako ju vyrobiť v laboratóriu. Bol to rok, kedy manželia Joliot-Curieovci nadviazali na odkaz slávnej Marie Curie a kedy sme prvýkrát teoreticky predpovedali existenciu objektov, ktoré sú také husté, že by rozdrvili aj samotné atómy.
━━ HLAVNÝ OBJAV ━━
Názov: Objav umelej rádioaktivity
Kategória: Chémia / Fyzika Podkategória: Jadrová chémia
Čo sa stalo: Irène a Frédéric Joliot-Curieovci ostreľovali hliníkovú fóliu alfa časticami a zistili, že fólia zostala rádioaktívna aj po odstránení zdroja žiarenia. Hliník sa premenil na nový, nestabilný izotop fosforu, ktorý sa v prírode bežne nevyskytuje. Dokázali tak, že rádioaktívne izotopy možno vytvoriť umelo z bežných stabilných prvkov.
Rýchla definícia: Umelá rádioaktivita je proces, pri ktorom sa premenou jadra stabilného prvku (pomocou ostreľovania časticami) vytvorí rádioaktívny izotop.
Kto za tým stojí: Irène Joliot-Curie a Frédéric Joliot-Curie (v roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu).
Dnešná stopa: Tento objav je základom moderného jadrového lekárstva. Väčšina rádioizotopov používaných na diagnostiku a liečbu v nemocniciach po celom svete sa dnes vyrába umelo práve vďaka tomuto princípu.
Prečo by si bez toho nefungoval: Bez umelej rádioaktivity by sme nemali rádiofarmaká, ktoré lekárom umožňujú vidieť vnútro tvojho tela bez rezania alebo ničiť rakovinové bunky zvnútra.
━━ ĎALŠIE OBJAVY (3) ━━
Názov: Predpoveď neutrónových hviezd
Kategória: Astronómia / Astrofyzika
Podstata: Walter Baade a Fritz Zwicky navrhli, že po výbuchu supernovy sa jadro hviezdy môže zrútiť do objektu tvoreného čisto z neutrónov. Predpovedali, že tieto hviezdy budú extrémne malé a husté.
Dnešná stopa: Potvrdené v roku 1967. Jedna čajová lyžička hmoty neutrónovej hviezdy by na Zemi vážila miliardy ton.
Názov: Fermiho ostreľovanie neutrónmi
Kategória: Fyzika
Podstata: Enrico Fermi zistil, že neutróny (objavené v roku 1932) sú oveľa efektívnejšie pri vyvolávaní jadrových premien než alfa častice, najmä ak sa spomalia (tzv. pomalé neutróny).
Dnešná stopa: Kľúčový krok k objavu jadrového štiepenia a neskoršej stavbe prvého jadrového reaktora.
Názov: Čerenkovovo žiarenie
Kategória: Fyzika / Optika
Podstata: Pavel Čerenkov objavil slabé modré svetlo, ktoré vyžarujú nabité častice, keď sa v priehľadnom prostredí (napr. vo vode) pohybujú rýchlejšie ako svetlo v danom prostredí.
Dnešná stopa: Charakteristická modrá žiara v bazénoch jadrových reaktorov; využíva sa v detektoroch časticovej fyziky.
━━ TEMATICKÁ PAVUČINA ━━
Predchádzajúci míľnik: Objav neutrónu (1932) a pozitrónu (1932).
Budúci vývoj: Schrödingerova mačka (1935) a objav jadrového štiepenia uránu (1938).
━━ CITOVATEĽNÁ VETA ━━
„V roku 1934 sme prestali rádioaktivitu len hľadať v zemi a začali sme ju sami tvoriť, čím sme odomkli dvere k modernej medicíne a hlbšiemu pochopeniu hviezdnej smrti.“
