Ilustračné zobrazenie kvantovej komunikačnej infraštruktúry využívajúcej optické vlákna, fotónové spojenia a zabezpečený prenos dát pomocou kvantovej distribúcie kľúčov.
Ilustrácia kvantovej komunikačnej siete, ktorá využíva kvantovú distribúciu kľúčov na bezpečný prenos šifrovacích kľúčov.

Slovensko zapojilo prvú kvantovú linku. Pripravuje sa na počítač, ktorý raz môže prelomiť dnešné šifrovanie

By
Web
10 Min

Dvadsiateho tretieho júna 2026 pribudla na mapu Slovenska nová, doslova neviditeľná linka. Nie je to linka mobilného operátora ani klasické internetové spojenie — ide o špecializovanú infraštruktúru, ktorá prepája vybrané štátne a akademické pracoviská vrátane Kancelárie prezidenta SR, Národného bezpečnostného úradu, MIRRI SR a Slovenskej akadémie vied. Technológia, na ktorej stojí, kombinuje klasické kryptografické metódy s kvantovou distribúciou kľúčov — postupom, ktorý využíva vlastnosti kvantových systémov na odhalenie pokusov o odpočúvanie. Slovensko v ten deň oficiálne spustilo svoju prvú kvantovú komunikačnú infraštruktúru s názvom skQCI (Slovak Quantum Communication Infrastructure) — vybudovanú tímom Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.

Znie to ako príprava na hrozbu zo vzdialenej budúcnosti. V istom zmysle aj je — dostatočne výkonný univerzálny kvantový počítač schopný prelomiť dnešné šifrovanie zatiaľ neexistuje. Práve to je na celom príbehu najzaujímavejšie.

Prečo práve teraz

Dôvod náhlivosti má názov, ktorý si odborníci na kybernetickú bezpečnosť požičali z angličtiny: „harvest now, decrypt later“ — zbieraj teraz, rozlúšti neskôr. Útočník nemusí dnes vedieť prelomiť šifrovanie, aby získal zašifrovanú komunikáciu. Stačí, ak ju uloží a pokúsi sa ju dešifrovať v budúcnosti, keď bude mať k dispozícii dostatočne výkonný kvantový počítač, ktorý dokáže riešiť niektoré matematické problémy, na ktorých bezpečnosť časti dnešných kryptografických systémov stojí.

Ako to zhrnul Keith Elder z Petrus Consortium, ktoré koordinuje európsku iniciatívu EuroQCI (European Quantum Communication Infrastructure): „Ak majú vaše dnešné dáta životnosť presahujúcu rok 2029 alebo 2035, mali by ste vážne popremýšľať o ich ochrane.“ Ide o príklad časového rámca, s ktorým pracuje časť odbornej komunity, nie o všeobecne prijatý termín — presné datovanie hrozby zostáva neisté. Pre bankové záznamy, zdravotnú dokumentáciu, štátne utajované informácie či diplomatickú komunikáciu — teda dáta, ktoré musia zostať dôverné roky až desaťročia — to znamená, že príprava sa musí začať dávno predtým, než reálna hrozba nastane.

- Partnerský odkaz -

Vysvetlenie: dva rôzne spôsoby, ako sa brániť

Na obranu proti tejto hrozbe existujú v zásade dva prístupy, a skQCI zaujímavo kombinuje oba naraz.

Post-kvantová kryptografia je matematický prístup — nové šifrovacie algoritmy navrhnuté tak, aby odolali známym útokom kvantových počítačov. Ide v princípe o vylepšenie dnešného spôsobu šifrovania, ktoré sa dá nasadiť na existujúce digitálne systémy bez zásadnej prestavby. Post-kvantová kryptografia už pritom postupne preniká aj do bežných služieb, nejde teda iba o technológiu určenú pre štáty a banky. Hybridné post-kvantové mechanizmy, ktoré kombinujú klasické aj nové algoritmy, nasadili napríklad Apple v protokole iMessage nazvanom PQ3 (koniec 2024), Signal vo svojom komunikačnom protokole (od roku 2023) a Google v časti spojení prehliadača Chrome (štandardne od apríla 2024). Vo všetkých troch prípadoch ide zatiaľ o ochranu časti komunikácie či spojení, nie o kompletné prekrytie celej služby — no aj tak ide o prvý reálny dotyk tejto technológie so životom státisícov, miliónov bežných používateľov.

Kvantová distribúcia kľúčov (QKD) je fyzikálny prístup, ktorý namiesto výpočtovo náročného matematického problému využíva vlastnosti samotných kvantových systémov. Zjednodušene: šifrovacie kľúče sa prenášajú cez kvantové stavy svetla takým spôsobom, že pokus o odpočúvanie môže zmeniť kvantový stav tak, že komunikujúce strany dokážu odhaliť zvýšenú chybovosť prenosu. Dôležité upresnenie: QKD sama osebe nechráni obsah správy — chráni proces distribúcie šifrovacích kľúčov, ktoré sa až následne používajú na zašifrovanie skutočnej komunikácie bežnými kryptografickými metódami. Ako to vyjadril riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV Mário Ziman: „Bezpečnosť kvantovej komunikácie vychádza z fundamentálnych fyzikálnych princípov, ktoré umožňujú odhaliť pokus o získanie kvantového kľúča.“ Nevýhodou je, že si QKD vyžaduje osobitnú fyzickú infraštruktúru, a preto sa zatiaľ dá nasadiť len medzi vybranými, strategicky dôležitými bodmi — nie plošne pre každého používateľa internetu.

Slovenská sieť skQCI to rieši kombinovane: jedna z trás medzi Košicami a Prešovom využíva kvantovú distribúciu kľúčov založenú na vlastnostiach kvantových stavov svetla, zatiaľ čo prepojenie východnej a západnej časti Slovenska stojí na post-kvantovom kryptografickom šifrovaní. Ide teda o hybridný systém, ktorý kombinuje oba prístupy podľa toho, kde sa dajú realisticky nasadiť.

Od laboratória k štátnej infraštruktúre

Za projektom stojí Fyzikálny ústav SAV a jeho Centrum pre výskum kvantovej informácie, ktoré dlhodobo — ešte predtým, než sa kvantové technológie stali politickou témou — venovalo základnému výskumu v oblasti kvantovej optiky a kvantového počítania. Vedie ho Mário Ziman. Podľa neho bolo kľúčové, že sa dlhoročný výskumný program podarilo premeniť na infraštruktúru využiteľnú štátnymi a akademickými partnermi. Pomohla tomu aj spolupráca s Národným centrom pre kvantové technológie QUTE.sk, ktoré MIRRI SR a Ministerstvo školstva založili už v novembri 2021 — teda roky predtým, než bola téma post-kvantovej bezpečnosti bežná aj mimo úzkych odborných kruhov.

Konkrétnym prejavom tejto spolupráce bola napríklad linka medzi Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskou univerzitou, otvorená už v decembri 2025 ako jeden z prvých funkčných úsekov siete. Ako vtedy uviedli zástupcovia univerzít, ide o príležitosť nielen pre výskum, ale aj pre výučbu — študenti tak dostávajú prístup k reálnej kvantovej infraštruktúre, nie iba k teoretickým modelom.

Slovensko v širšom obraze

Sieť skQCI dnes prepája viac než dve desiatky partnerských inštitúcií naprieč akademickým, verejným a technologickým sektorom — od Kancelárie prezidenta SR a Národného bezpečnostného úradu cez univerzity (UPJŠ, Prešovská univerzita, Univerzita Komenského, STU) až po Slovenskú akadémiu vied. Technologickým dodávateľom je švajčiarska spoločnosť ID Quantique, jeden z priekopníkov v oblasti kvantovej distribúcie kľúčov. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny EÚ, ktoré budujú národnú kvantovú komunikačnú infraštruktúru v rámci iniciatívy EuroQCI.

Projekt s celkovým rozpočtom vyše 13 miliónov eur, financovaný z prostriedkov EÚ, prebiehal v rokoch 2023 až 2026. Projekt nekončí spustením — ako uviedol Mário Ziman, ústav už pokračuje v dvoch ďalších medzinárodných projektoch prepájania národných sietí: jeden s Českom a Poľskom, druhý s Rakúskom, Maďarskom a Českom. Do budúcnosti sa počíta aj s prepojením pozemných sietí s pripravovanými satelitnými riešeniami Európskej únie.

Ide v podstate o rovnakú základnú otázku, akú rieši aj dátová suverenita pri používaní umelej inteligencie: kto bude mať kontrolu nad infraštruktúrou, cez ktorú prechádzajú citlivé dáta. Len namiesto dnešných cloudových serverov ide o hrozbu o krok ďalej v čase.

Budúcnosť

Najväčšia neistota v tomto príbehu nie je technická, ale časová. Univerzálny kvantový počítač schopný reálne prelomiť dnešné šifrovanie zatiaľ neexistuje a odhady, kedy sa tak stane — ak sa to vôbec podarí v horizonte, ktorý má dnes zmysel plánovať — sa medzi odborníkmi výrazne líšia. Práve preto je skQCI zaujímavým príkladom vedeckej politiky: Slovensko nebuduje infraštruktúru ako reakciu na už prebiehajúci útok, ale ako poistku proti hrozbe, ktorej presný termín príchodu nikto s istotou nepozná. Úspešnosť tejto stratégie sa preto nebude merať tým, či kvantový útok príde v najbližších rokoch, ale tým, či Slovensko dokáže vybudovať potrebné technológie, odborníkov a pravidlá skôr, než sa z hypotetickej hrozby stane praktický bezpečnostný problém.

Zoznam oficiálnych webov inštitúcií a projektov spomenutých v článku:

Zdieľajte tento článok