Vo výške 2 634 metrov, na skalnom vrchole Lomnického štítu, stojí jedno z najvyššie položených astronomických observatórií v Európe. Odtiaľ dnes slovenskí astronómovia pozorujú slnečnú korónu — a ich dáta sa priamo porovnávajú s meraniami prístroja Metis na palube európskej sondy Solar Orbiter, ktorá obieha okolo Slnka. „Naše pozorovania umožnia vidieť aj nižšie vrstvy koróny, ktorá je pre Metis skrytá,“ vysvetľuje Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV. „Pozorovania z Lomnického štítu môžu navyše slúžiť aj na vzájomnú kalibráciu vesmírnych a pozemských pozorovaní.“
Málokto z čitateľov asi tuší, že slovenské observatórium je súčasťou medzinárodných pozorovaní dopĺňajúcich merania sondy Solar Orbiter Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
A ešte menej ľudí vie, prečo je koróna vôbec taká zaujímavá. Ide totiž o jednu z pretrvávajúcich záhad slnečnej fyziky: koróna dosahuje teploty viac než stokrát vyššie (170–350-násobok) než fotosféra Slnka — čo je na prvý pohľad prekvapujúce, pretože sa to zdá byť v rozpore s intuitívnou predstavou o šírení tepla od zdroja smerom von. Mechanizmus, ktorý korónu takto rozžeravuje, nie je napriek desaťročiam výskumu dodnes uspokojivo vysvetlený, hlavnými kandidátmi zostávajú magnetické rekonexie a disipácia Alfvénových vĺn. Presne k tejto otvorenej otázke prispievajú aj merania z Lomnického štítu.
Je to jeden z konkrétnych príkladov niečoho, čo sa dá ľahko prehliadnuť: Slovensko nemá vlastnú kozmickú agentúru v zmysle NASA či ESA, nevypúšťa vlastné rakety a jeho podiel na financovaní európskeho vesmírneho programu je v porovnaní s veľkými krajinami skromný. Napriek tomu je slovenský vesmírny výskum prekvapivo aktívny — a v posledných rokoch čoraz viac inštitucionalizovaný.
Prečo práve teraz
Slovensko sa stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry v roku 2022 — dohodu podpísali 14. júna a prezidentka Zuzana Čaputová ju ratifikovala 13. októbra toho istého roka. Nadviazalo to na spoluprácu s ESA trvajúcu už od roku 2010. Odvtedy sa pridalo niekoľko ďalších krokov: vláda schválila strategický dokument Vesmírna stratégia SR 2030+ – Vesmír ako motor rastu, ktorý si kladie za cieľ systematicky rozvíjať výskum, vzdelávanie aj domáci vesmírny priemysel. V septembri 2025 pribudol podnikateľský inkubátor ESA BIC Slovakia, ktorý vedie konzorcium East Slovak Space Cluster spolu so Slovenskou technickou univerzitou a Žilinskou univerzitou — jeho cieľom je v priebehu piatich rokov podporiť 25 sľubných vesmírnych startupov. Na začiatku roka 2026 boli zverejnené výsledky štvrtej výzvy ESA RPA, v ktorej uspeli aj konkrétne slovenské projekty — napríklad štúdia uskutočniteľnosti národného systému sledovania krajinnej pokrývky. ESA RPA (Requesting Party Activities) je program ESA určený na podporu projektov v pridružených členských štátoch.
Otázka, ktorú si táto postupná inštitucionalizácia zaslúži, znie: mení sa slovenský vesmírny výskum z roztrúsených, individuálnych úspechov na systém, ktorý dokáže dlhodobo poskytovať kariérnu cestu vedcom aj príležitosti firmám?
Vysvetlenie: čo znamenajú slovenské satelity
Najviditeľnejším symbolom slovenskej vesmírnej aktivity sú vlastné satelity. Prvým bol v roku 2017 skCUBE. Nasledovali nanosatelity GRBAlpha (2021) a GRBBeta (júl 2024) — obe navrhnuté na detekciu gama zábleskov, teda krátkych, mimoriadne energetických výbuchov žiarenia pochádzajúcich napríklad zo zániku hviezd vo vzdialenom vesmíre. GRBAlpha bola prvým CubeSatom alebo nanosatelitom, ktorý úspešne detegoval gama záblesky.
Zjednodušene: gama záblesky trvajú spravidla len sekundy až minúty a patria medzi najenergetickejšie udalosti vo vesmíre — vedci ich spájajú so zánikom mimoriadne hmotných hviezd alebo zrážkami neutrónových hviezd. Práve preto, že sú také krátke a nepredvídateľné, potrebujú astronómovia čo najviac pozorovacích bodov naraz: čím viac malých, lacných satelitov na obežnej dráhe, tým väčšia šanca, že sa niektorý z nich pozerá správnym smerom v správnom čase, keď záblesk nastane. Nanosatelity ako GRBAlpha sú rádovo lacnejšie než klasické veľké družice, čo umožňuje aj menším krajinám zapojiť sa do tejto oblasti astrofyziky.
Na projekte GRBBeta, ktorý odštartoval na historicky prvom lete novej rakety Ariane 6, sa okrem Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (ktorá misie vedie) podieľali aj slovenské firmy Spacemanic a Needronix, Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) a Slovenská technická univerzita — spolu s medzinárodnými partnermi vrátane univerzity v Budapešti a japonských univerzít v Hirošime a Nagoji.
Tri piliere slovenského vesmírneho výskumu
Namiesto zoznamu skratiek sa dá slovenský vesmírny výskum pochopiť cez tri základné otázky, ktoré rieši.
Pozorovanie vesmíru. Astronomický ústav SAV nerobí len vzájomnú kalibráciu so Solar Orbiterom — dlhodobo sa podieľa aj na medzinárodnom projekte európskeho slnečného ďalekohľadu (EST), ktorý má byť po dokončení najväčším slnečným ďalekohľadom v Európe. Cieľom je stále tá istá otvorená otázka: pochopiť, ako presne funguje ohrev koróny a slnečná aktivita, ktorá priamo ovplyvňuje aj dianie pri Zemi.
Kozmická fyzika a jej dopad na Zem. Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa v spolupráci s UPJŠ dlhodobo venuje takzvanému kozmickému počasiu — teda otázke, ako nabité častice zo Slnka a kozmické žiarenie ovplyvňujú prostredie okolo Zeme. Nejde o čisto akademickú otázku: silné geomagnetické búrky spôsobené slnečnou aktivitou dokážu narušiť fungovanie satelitov, GPS navigácie či dokonca elektrických sietí. Rovnaký ústav sa podieľal na vedeckej podpore alebo analýze údajov v rámci medzinárodného tímu (nepriamo, dodávkami meraní a analýz v rámci väčších medzinárodných tímov) misie ESA Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na povrchu kométy, BepiColombo smerujúcej k Merkúru a JUICE, ktorá mieri k mesiacom Jupitera.
Do tejto istej línie patrí aj materiálový výskum pre extrémne podmienky vesmíru, ktorý má na starosti Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV. Juraj Lapin tu testoval nové ľahké titánové zliatiny určené na prácu pri vysokých teplotách, v mikrogravitácii počas letu výskumnej rakety MAXUS aj v hypergravitácii v centrifúge ESA. Je to presne ten typ výskumu, ktorý sa nikdy nedostane do titulkov, no bez ktorého by žiadna vesmírna misia nemohla fungovať.
Satelitné technológie. Praktický, aplikovaný vývoj vlastných satelitov sa sústreďuje okolo Leteckej fakulty TUKE, ktorá viedla misie GRBAlpha a GRBBeta, spolu s firmami Needronix a Spacemanic a organizáciou SOSA. Needronix, rodinná bratislavská firma vyrábajúca komponenty pre malé satelity, je jediným slovenským testovacím centrom siete NATO DIANA zameraným na vesmírne technológie. Túto líniu teraz dopĺňa aj podnikateľská stránka: ESA BIC Slovakia, spustený v septembri 2025 pod vedením konzorcia STU, UNIZA a East Slovak Space Cluster, má za cieľ v priebehu piatich rokov podporiť 25 sľubných vesmírnych startupov.
Formálnu strešnú koordináciu týchto troch pilierov zabezpečuje Slovenská vesmírna kancelária a Národný komitét COSPAR, ktorý pravidelne zverejňuje súhrnné správy o slovenských vesmírnych aktivitách — Slovensko zatiaľ nemá jednu národnú vesmírnu agentúru v zmysle, v akom ju majú niektoré väčšie krajiny, čo je bežné aj v iných menších európskych štátoch.
Za satelitmi, sondami a inštitucionálnymi krokmi sa navyše skrýva menej viditeľná, no objemovo väčšia vrstva práce. Astronómovia zapojení napríklad do Sekcie premenných hviezd a exoplanét pri Slovenskej astronomickej spoločnosti a SAV každoročne spracúvajú pozorovania, ktoré sa nikdy nedostanú do správ o veľkých misiách — merania jasnosti hviezd, spracovanie dát, postupné budovanie katalógov. Práve táto rutinná, opakovaná práca je základom, na ktorom sa dajú stavať aj väčšie, viditeľnejšie projekty. Rovnako dôležitá je výchova ďalšej generácie: školské tímy stavajúce CanSaty, účastníci Astronomickej olympiády či študenti, ktorí cez letné stáže na observatóriu na Lomnickom štíte dostanú prvý kontakt s reálnym výskumom.
Slovenské míľniky vo vesmíre
2017 — skCUBE
2021 — GRBAlpha
2022 — pridružené členstvo v ESA
2024 — GRBBeta
2025 — ESA BIC Slovakia
2026 — nové projekty ESA RPA
Budúcnosť
Vesmírny výskum patrí medzi oblasti, kde sa výsledky merajú v desaťročiach, nie rokoch — misie ako BepiColombo alebo JUICE boli plánované roky predtým, než odštartovali, a k cieľu doletia až o ďalšie roky. Pre Slovensko to znamená, že dnešné investície do pridruženého členstva v ESA, podnikateľského inkubátora a jednotlivých výskumných tímov sa naplno prejavia až s odstupom. Vesmírna stratégia SR 2030+ si kladie za cieľ, aby sa táto aktivita nezastavila pri jednotlivých úspešných projektoch, ale vytvorila trvalejší ekosystém, v ktorom má miesto rovnako veľký satelitný projekt ako aj tichá, rutinná práca radových výskumníkov, na ktorej všetko ostatné stojí.
Otázka ohrevu koróny, ktorú Peter Gömöry a jeho kolegovia na Lomnickom štíte skúmajú spolu s dátami zo sondy Solar Orbiter, pritom pravdepodobne nebude vyriešená v priebehu najbližších pár rokov — patrí medzi tie vytrvalé záhady vesmíru, pri ktorých sa pokrok meria v pozorovaniach nazbieraných postupne, rok čo rok. Slovenský vesmírny výskum nestojí na jednej veľkej rakete ani jednej prelomovej misii. Stojí na dlhodobom prispievaní k otázkam, ktoré nedokáže vyriešiť jediná krajina sama — a medzi miestami, odkiaľ sa hľadajú odpovede, patrí aj skalný vrchol Lomnického štítu.
Súvisiace inštitúcie a pracoviská
- Astronomický ústav SAV a observatórium na Lomnickom štíte → www.astro.sk
- Letecká fakulta TUKE → www.tuke.sk
- Ústav experimentálnej fyziky SAV → uef.sav.sk
- Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV → www.umms.sav.sk
- Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) → www.sosa.sk
- ESA BIC Slovakia → www.esa-bic.sk
