Ako sa svet trypillijských megasídel stretol so stepnými populáciami
Predstavte si sídlo, kde žijú tisíce ľudí, no nikto v ňom nemá kráľa, políciu ani výrazne väčší dom ako sused. Znie to ako utópia? Pred približne šiestimi tisíckami rokov to bola realita na území dnešnej Ukrajiny a priľahlých oblastí východnej Európy.
Samozrejme, neznamená to, že Trypillia bola spoločnosťou bez akejkoľvek autority. Archeológia však zatiaľ neukazuje na takú koncentráciu moci a bohatstva, akú poznáme z neskorších štátnych spoločností. Prípad Trypillie ukazuje, že ani veľká spoločnosť s relatívne nízkou sociálnou nerovnosťou nemusí zostať stabilná navždy. Keď sa svet trypillijských megasídiel začal meniť, na rozsiahlych stepiach na východe už existoval úplne iný spôsob života. V nasledujúcich storočiach sa tieto svety začali prepájať — a ich kontakt zanechal v Európe hlbokú genetickú aj kultúrnu stopu.
Keď rovnosť narazí na limit
V 4. tisícročí pred n. l. dosiahli trypillijské megasídla ako Maidanetske rozlohu stoviek hektárov. Najväčšie z nich vznikali približne od 3950 pred n. l. a celá aglomeračná fáza trvala zhruba od 4200/4100 do 3650 pred n. l. Tím okolo Roberta Hofmanna, Nilsa Müller-Scheeßela a Johannesa Müllera z Kielskej univerzity prepočítal pomocou Giniho koeficientu veľkosti takmer 7 000 domov v 38 sídliskách. Výsledok naznačuje, že medzi rokmi približne 4300 a 3800 pred n. l. boli rozdiely vo veľkosti domov, ktoré štúdia používa ako proxy pre sociálno-ekonomické rozdiely medzi domácnosťami, relatívne malé (Gini sa pohyboval prevažne medzi 0,20 a 0,25, celkovo okolo 0,24) — čo autori interpretujú ako dôkaz, že veľké komunity dokázali po určitý čas udržiavať sociálne rozdiely na relatívne nízkej úrovni.
Táto relatívna rovnosť však nebola trvalá. Podľa tej istej štúdie sa v neskorej fáze megasídiel nerovnosť opäť zvýšila. Po ústupe megasídel tento trend pokračoval a v období približne 3650–3500 pred n. l. dosiahli v niektorých sídlach hodnoty Giniho koeficientu viac než 0,3.
Od megasídel do stepi
Predstavme si, že teraz opúšťame megasídlo. Za nami zostávajú domy, pece a polia. Čím ďalej kráčame na východ, tým viac sa krajina otvára. Les ustupuje stepi. A s ňou prichádza úplne iný spôsob života.
Kým Trypillia stavala na fixných sídliskách, izotopové a ďalšie analýzy (Schlütz et al., 2023, PNAS) naznačujú intenzívny chov dobytka a využívanie jeho hnoja na poliach. Ľudská strava bola založená predovšetkým na obilninách a strukovinách, s relatívne nízkym podielom mäsa. Autori preto upozorňujú, že samotné ekonomické vysvetlenie zániku megasídiel nemusí byť dostatočné a významnú úlohu mohli zohrávať sociálne a politické procesy.
Na stepiach sa medzitým formovala jamová kultúra (Yamnaya, kultúra jamových hrobov). Jej spôsob života bol mobilnejší: zahŕňal pastierstvo, sezónne presuny a pravdepodobne aj využívanie vozov ťahaných dobytkom. Tento spôsob života vytváral podmienky pre odlišné formy sociálnej organizácie.
Kto boli ľudia jamovej kultúry? Jamová kultúra (v archeológii známa aj ako kultúra jamových hrobov či Yamnaya) sa formovala v 4. a 3. tisícročí pred n. l. v rozsiahlych pontsko-kaspických stepiach – v regióne siahajúcom od južnej Ukrajiny až po južné Rusko. Názov dostala podľa charakteristického spôsobu pochovávania mŕtvych v jamách pod mohylami (kurganmi), často posypaných červeným okrom. Na rozdiel od usadených poľnohospodárov bola ich ekonomika postavená na mobilnom pastierstve, chove dobytka a využívaní vozov, čo im umožňovalo flexibilne prekonávať obrovské vzdialenosti a neskôr realizovať masívne populačné presuny do celej Európy.
Pohrebné rozdiely a výbava v mohylách (kurganoch), často s červeným okrom, môžu naznačovať, že status jednotlivca a sociálne väzby zohrávali v jamovej kultúre významnú úlohu.
Kontaktná zóna: Keď sa svet megasídel stretol so stepou
Predstava, že jamová kultúra „zvalcovala“ Trypilliu zo dňa na deň, je dnes príliš zjednodušená. Archeologické výskumy ukazujú skôr na dlhšie obdobie kontaktov medzi poľnohospodárskymi komunitami lesostepi a mobilnými populáciami pontsko-kaspickej stepi. Jednou z dôležitých kontaktných oblastí bolo aj územie dnešnej južnej Ukrajiny vrátane regiónu spájaného s kultúrou Usatovo.
Tieto pohraničné zóny neboli jednoduchou hranicou medzi „dvoma svetmi“. Boli miestom výmeny surovín, technológií, predmetov a pravdepodobne aj ľudí. Archeologický záznam ukazuje vzájomné ovplyvňovanie a postupné prepájanie neolitických poľnohospodárskych tradícií so stepným spôsobom života.
Keď sa v priebehu 4. a 3. tisícročia pred n. l. svet trypillijských megasídel rozpadal a menila sa sociálna organizácia regiónu, stepné populácie zároveň rozširovali svoj geografický dosah. Jamová kultúra sa okolo roku 3300 pred n. l. objavila na rozsiahlych územiach severne od Čierneho a Kaspického mora a do približne roku 3000 pred n. l. dosiahla veľký areál od strednej Európy až po Kazachstan.
Nešlo však o jednoduchú výmenu jedného obyvateľstva za druhé. V niektorých regiónoch dochádzalo k postupnému miešaniu miestnych a stepných populácií, zatiaľ čo inde sa prejavili rozsiahlejšie migračné pohyby. Až genetické dáta neskôr ukázali, aký veľký bol dosah týchto procesov.
Od kurganov ku genómu
Od kurganu sa však teraz musíme presunúť ešte ďalej — o tisíce rokov dopredu. Archeológia nám ukázala hroby. Genetika nám ukáže ľudí, ktorí sa pohybovali medzi nimi.
V nasledujúcich storočiach sa kontakty a migrácie medzi populáciami Európy a stepí premietli do rozsiahleho populačného a genetického posunu. Podľa prelomovej analýzy Wolfganga Haaka a kolegov (2015, Nature) sa do genómu veľkej časti Európanov v priebehu 3. tisícročia pred n. l. zapísala výrazná „stepná“ genetická zložka. Napríklad populácie kultúry so šnúrovou keramikou v strednej Európe mali podľa tejto štúdie približne tri štvrtiny svojho pôvodu späté s jamovou kultúrou (Yamnaya). Tento signál pretrval a je dodnes prítomný u veľkej časti súčasných Európanov. Tá istá štúdia zároveň podporila stepnú hypotézu ako jeden z možných zdrojov šírenia aspoň časti indoeurópskych jazykov v Európe.
Prečo sa začala meniť sociálna rovnováha
Tu treba rozlišovať medzi tým, čo vieme doložiť, a tým, čo interpretujeme. Citované štúdie dokladajú, čo sa stalo — pokles a následný nárast nerovnosti v Trypillii, komplexnú ekonomiku megasídiel, presun k pastierstvu a genetickú výmenu. Nedokladajú priamo, prečo sa v čase krízy začali presadzovať nové formy hierarchie. To je otázka pre sociálnu a evolučnú antropológiu.
Jednou z možných interpretácií je, že mobilný majetok, najmä stáda, spolu so zmenami prostredia a spôsobu života vytváral podmienky pre nové formy sociálnej diferenciácie. To však už nie je priamy záver citovaných štúdií, ale širšia interpretačná hypotéza.
Zapamätateľná pointa
Dejiny nie sú priamkou od rovnosti k hierarchii. Trypillia aj jamová kultúra predstavovali odlišné spôsoby, ako ľudské komunity organizovali život, hospodárstvo a vzťahy medzi ľuďmi — v podmienkach, ktoré sa od seba výrazne líšili. Populačné zmeny spojené s expanziou stepných populácií v 3. tisícročí pred n. l. sú dodnes čitateľné v genóme veľkej časti Európy a podľa niektorých interpretácií aj v šírení indoeurópskych jazykov.
Pre porovnanie je lákavé položiť vedľa seba praveký Gini a dnešné ukazovatele nerovnosti. Takéto porovnanie však treba brať iba ilustratívne. Praveký Gini je odvodený z veľkosti domov, zatiaľ čo dnešné ukazovatele nerovnosti sa počítajú z príjmov, spotreby alebo majetku. Nejde teda o ekonomický ekvivalent. Napriek tomu je pozoruhodné, že archeológia umožňuje vôbec približne kvantifikovať sociálne rozdiely v spoločnosti spred viac než päťtisíc rokov.
Na začiatku sme stáli medzi domami megasídla. Na konci stojíme nad kurganom. Medzi týmito dvoma miestami leží viac než tisíc rokov dejín — a pohyb ľudí, ktorého stopu dnes dokážeme čítať v DNA.
Kľúčové vedecké koncepty: Giniho koeficient · steppe ancestry (Yamnaya) · izotopová analýza stroncia a uhlíka · sociálna redistribúcia v megasídlach · kurganový pohrebný rítus
Zoznam literatúry
- Hofmann, R., Müller-Scheeßel, N. & Müller, J. (2024). Trypillia mega-sites: a social levelling concept? Antiquity, 98(398), 380–400. https://doi.org/10.15184/aqy.2024.18
- Haak, W. et al. (2015). Massive migration from the steppe was a source for Indo-European languages in Europe. Nature, 522, 207–211. https://doi.org/10.1038/nature14317
- Schlütz, F. et al. (2023). Isotopes prove advanced, integral crop production, and stockbreeding strategies nourished Trypillia mega-populations. Proceedings of the National Academy of Sciences, 120(52), e2312962120. https://doi.org/10.1073/pnas.2312962120
