Začiatkom júna 2026 narazili archeológovia pri strojovom hĺbení manipulačnej jamy v lokalite budúceho priemyselného parku pri Šuranoch, vo viac než dvoch metroch pod povrchom, na dobre zachovaný fragment mamutieho kla. Podľa predbežných odhadov pochádza z obdobia okolo 12-tisíc rokov pred naším letopočtom — od vyhynutého mamuta srstnatého, ktorý sem zavítal ešte dávno pred príchodom akýchkoľvek poľnohospodárskych kultúr. Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) patril medzi typických obyvateľov chladnej stepi na konci poslednej doby ľadovej. Zo strednej Európy mizne približne pred 12 000 rokmi v súvislosti s otepľovaním klímy a ústupom svojho prirodzeného prostredia. Nateraz sa stabilizuje a konzervuje v laboratóriách Archeologického ústavu SAV v Nitre, kde ho čaká podrobná analýza v spolupráci s odborníkmi na kvartérnu geológiu.
Mamutí kel je však len najviditeľnejším objavom. Skutočným príbehom Šurian je, že pod budúcim priemyselným parkom sa odkryla história tohto kúska Slovenska naprieč viac než desiatimi tisícročiami — od mamutov cez tri prelínajúce sa staroveké kultúry až po dedinu, ktorá zanikla a upadla do úplného zabudnutia.
Prečo práve teraz
Keď sa na južnom Slovensku pripravuje výstavba veľkej priemyselnej investície — v tomto prípade strategického parku Šurany Industrial Park, ktorý zastrešuje štátna spoločnosť MH Invest — zákon (pamiatkový zákon č. 49/2002 Z. z.) vyžaduje, aby sa v prípade predpokladaného výskytu archeologických nálezov najprv uskutočnil záchranný výskum. O jeho nevyhnutnosti v Šuranoch rozhodol Krajský pamiatkový úrad Nitra. Práca archeológov sa tak stala súčasťou prípravy stavby, nie jej prekážkou — hoci ide o beh na dlhú trať.
Výskum sa začal v marci 2025 a doteraz pokrýva viac než sto hektárov skúmaného územia — čo zodpovedá približne 140 futbalovým ihriskám. Koncom mája 2026 sprístupnili Archeologický ústav SAV spolu s MH Invest verejnú výstavu doterajších výsledkov priamo v Šuranoch, v budove bývalej synagógy, kde dnes sídli mestské múzeum. Kombinácia čerstvého veľkého nálezu (mamutí kel) a práve otvorenej výstavy robí z tejto lokality aktuálny, živý príklad toho, ako preventívna archeológia na Slovensku v praxi funguje.
Ako sa hľadá to, čo nie je vidieť
Predtým, než sa na pozemku začne kopať naostro, archeológovia najprv zmapujú, kde sa oplatí hľadať. Na začiatku výskumu sa spracovali údaje z geofyzikálneho prieskumu (meranie, ktoré dokáže z povrchu odhaliť anomálie naznačujúce zakopané štruktúry) spolu s detektorovým prieskumom kovových predmetov. Nasledovalo systematické testovanie celého územia takzvanou pásovou sondážou — postupným vyhĺbením úzkych sond naprieč celou plochou, ktoré ukážu, kde presne sa archeologické objekty nachádzajú a aká je ich hustota.
Na výskume v teréne pracovalo približne pätnásť archeológov, terénnych technikov a ďalších pracovníkov Archeologického ústavu SAV. Samotný terénny výskum je pritom len prvou fázou. Nálezy sa následne sťahujú do laboratórií, kde prebieha ich čistenie a konzervácia, a v závislosti od typu nálezu sa zapájajú ďalší špecialisti — antropológovia, zoológovia, botanici. Časť vzoriek putuje aj do zahraničia: na rádiouhlíkové datovanie do Poľska, na genetické testovanie do Viedne. Ako pripomenul riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay, na kapacity renomovaných zahraničných laboratórií čakajú archeológovia z celej Európy, takže výsledky takýchto analýz môžu byť hotové až o niekoľko rokov.
Čo sa doteraz našlo
Doteraz archeológovia v lokalite identifikovali osem areálov s archeologickými objektmi, ktoré spolu pokrývajú obdobie od praveku cez včasnú dejinnú dobu až po stredovek. Ak sa cez ne prejdeme chronologicky, poskladá sa z nich prekvapivo súvislý príbeh osídlenia jedného kúska južného Slovenska.
O tisícročia neskôr, v staršej dobe bronzovej, tu ľudia začali pochovávať svojich mŕtvych — a na tom istom mieste sa neskôr, v dobe laténskej, usadili Kelti, a ďaľší výskum potenciálne prinesie aj objav stôp rímskeho vojenského osídlenia, ktorý ďalej potvrdí, že tento strategický priestor bol intenzívne využívaný aj v období antiky. Po rímskej prítomnosti prišla ďalšia vrstva, keď sa v období avarského kaganátu na lokalite usadili Avari. Výsledkom je podľa archeológov najvýznamnejší nález celého výskumu: rozsiahle pohrebisko a areály, na ktorých sa doslova prelínajú odlišné kultúry vzdialené od seba stovky až tisícky rokov. Vedúci výskumu Michal Cheben priblížil, že najzaujímavejšie zistenia sa sústreďujú najmä v južnej časti skúmaného územia. To, že na jednom mieste vrství svoje stopy niekoľko civilizácií, dáva archeológom zriedkavú príležitosť porovnávať, ako rôzne kultúry v tom istom kraji zaobchádzali so svojimi mŕtvymi a organizovali svoj priestor.
O stáročia či tisícročia neskôr, niekedy v 12. až 14. storočí, tu vznikla stredoveká dedina — a rovnako ako všetky predchádzajúce kultúry, aj ona napokon zanikla a upadla do úplného zabudnutia, bez akejkoľvek písomnej stopy, ktorá by dnešným historikom napovedala, že tu vôbec bola. Napokon, najmladšie nálezy siahajú až po stopy z obdobia druhej svetovej vojny, čo pripomína, že archeológia sa nezastavuje pri veľmi vzdialenej minulosti, ale dokumentuje aj udalosti, ktoré si ešte pamätajú vnúčatá pamätníkov.
Ako to zhrnul riaditeľ Ruttkay: pri otázke, ktorý nález je najdôležitejší, sa „ťažko hovorí“ — niekedy je to práve nenápadná kostička zvieraťa, ktorá napokon prinesie najzaujímavejšie výsledky, nie honosný artefakt.
Slovensko v širšom obraze
Šurany nie sú ojedinelým prípadom, ale ukážkou toho, ako veľkoplošné investície — priemyselné parky, diaľnice, ale aj bytová výstavba — na Slovensku pravidelne odhaľujú archeologické náleziská, ku ktorým by sa bádatelia inak nedostali, keďže na samostatný výskum takéhoto rozsahu by univerzity ani ústav ťažko získali porovnateľné financovanie. Podobné veľkoplošné výskumy sprevádzajú takmer každú väčšiu stavbu na Slovensku, hoci zriedka v takomto rozsahu a zriedka vedú k nálezu spred 12-tisíc rokov.
Archeologický ústav SAV, ktorý spravuje najväčší objem archeologických nálezov zo Slovenska, má popri centrále v Nitre aj samostatné oddelenie pre výskum východného Slovenska so sídlom v Košiciach a vlastné oddelenie záchranných výskumov a prospekcie, ktoré podobné projekty pripravuje a koordinuje naprieč celou krajinou. Podľa zákona sú všetky takto objavené nálezy majetkom Slovenskej republiky. Ústav zároveň každoročne vydáva periodikum Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku (AVANS), ktoré sumarizuje výsledky terénnych výskumov a nálezov za celé územie krajiny — teda dokumentuje, že podobné, hoci spravidla menej medializované výskumy sprevádzajú väčšie stavebné projekty na Slovensku systematicky, nielen výnimočne.
Kto ešte na Slovensku robí archeológiu
Archeologický ústav SAV je jedným z viacerých pracovísk, ktoré sa touto vednou disciplínou zaoberajú systematicky — vysokoškolské vzdelávanie a časť výskumu majú na starosti aj univerzitné katedry. Najstaršou archeologickou akademickou inštitúciou na Slovensku je Katedra archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej korene siahajú do roku 1924, keď na tunajšej univerzite začal pôsobiť Jan Eisner, prvý držiteľ doktorátu z archeológie v bývalom Československu. Katedra archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ponúka dnes až štyri študijné programy vrátane novo otvorenej environmentálnej archeológie, ktorá skúma vzťah medzi človekom a prostredím v minulosti. Osobitné miesto má Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity — jediné pracovisko na Slovensku, ktoré sa systematicky venuje výučbe a výskumu klasickej (antickej, grécko-rímskej) archeológie, odbor tu vznikol v roku 1997 bez toho, aby na Slovensku existovala akákoľvek predchádzajúca tradícia.
K širšiemu ekosystému patrí aj Slovenské národné múzeum a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktoré spoločne s odborným časopisom Pamiatky a múzeá každoročne udeľujú cenu za najlepšie výsledky v pamiatkovej starostlivosti — v jednej z nedávnych kategórií ju získal napríklad Archeopark Cífer-Pác. Zaujímavým príkladom medziodborovej spolupráce je aj výskum jaskýň, na ktorom sa popri Archeologickom ústave SAV a Katedre archeológie UKF podieľajú aj Prírodovedecká fakulta UK, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Ústav vied o Zemi SAV a zahraničné inštitúcie vrátane nemeckého Max-Planck-Institute — archeológia sa tak často nezaobíde bez úzkej spolupráce s geológmi, biológmi či genetikmi.
Budúcnosť
Terénna časť výskumu v Šuranoch stále pokračuje a stavba priemyselného parku podľa investora nie je nálezmi ohrozená — obe činnosti prebiehajú na tom istom území súbežne, pričom bezpečnosť dohliada na to, aby sa v citlivých zónach pohybovali výlučne archeológovia a odborní pracovníci. Skutočné vedecké spracovanie väčšiny nálezov je však len na začiatku: analýzy, ktoré rozhodnú napríklad o presnom veku nájdených kostí či o genetickom pôvode pochovaných ľudí, môžu trvať roky.
O niekoľko rokov bude nad týmto miestom stáť moderný priemyselný park. Pod jeho základmi však zostane zdokumentovaný príbeh krajiny, ktorý sa začal písať dávno pred prvými mestami, štátmi či písanou históriou — a ktorý by bez tohto výskumu navždy zmizol pod betónom bez toho, aby ho niekto vôbec zaznamenal.
Odporúčaná literatúra / ďalšie čítanie
Použité a odporúčané zdroje:
- Archeologický ústav SAV: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku (AVANS) – ročenka s prehľadom nálezov
- Ruttkay, M. et al. – správy o záchranných výskumoch v Šuranoch (Archeologický ústav SAV)
- Cheben, M. – vedúci výskumu v Šuranoch (pre médiá a výstavu)
Ďalšie čítanie:
- Pamiatky a múzeá – odborný časopis Pamiatkového úradu SR
- Slovenská archeológia – vedecký časopis Archeologického ústavu SAV
- Jan Eisner: Slovensko v praveku (klasika slovenskej archeológie)
