Predstavte si, že prejdete cez kaviareň, ktorá prevádzkuje bežnú Wi-Fi sieť a v ten moment vás niekto dokáže identifikovať bez kamery, bez toho, aby ste sa pripojili na sieť, a dokonca aj bez toho, aby ste pri sebe mali telefón. Presne toto dokázal tím z nemeckého Karlsruhe Institute of Technology (KIT), ktorý ukázal, že obyčajný Wi-Fi signál dokáže rozoznávať konkrétnych ľudí s presnosťou blížiacou sa 100 percentám.
Čo presne výskumníci objavili
Tím vedený Julianom Todtom, Felixom Morsbachom a Thorstenom Strufem z výskumného pracoviska KASTEL na KIT publikoval štúdiu nazvanú BFId: Identity Inference Attacks Utilizing Beamforming Feedback Information, ktorú v októbri 2025 predstavili na konferencii ACM CCS v Taiwanskom Taipei. Systém, ktorý postavili, využíva strojové učenie na analýzu dát, ktoré si Wi-Fi zariadenia bežne vymieňajú so svojím routerom a robí to bez kamery, špeciálneho senzorového hardvéru, alebo požiadavky, aby sledovaná osoba pri sebe mala akékoľvek zariadenie.
Kľúčom je takzvaná beamforming feedback information (BFI). Aby si telefón alebo notebook udržal stabilné pripojenie, priebežne informuje router o tom, ako prijíma signál, takže router môže svoje vysielanie nasmerovať presnejšie. Táto BFI komunikácia prebieha nešifrovane. Rádiové vlny sa v miestnosti odrážajú od všetkého vrátane ľudského tela a spôsob, akým konkrétne telo jeho tvar, výška, postoj tieto vlny deformuje, je do určitej miery jedinečný. Keď má model strojového učenia k dispozícii dostatok takýchto deformácií, naučí sa rozoznávať radiofrekvenčný „podpis“ konkrétneho človeka, podobne ako sa systém založený na kamerách naučí rozoznávať tvár.
Podľa autorov štúdie nemusí útočník do siete vôbec preniknúť stačí, aby sa nachádzal v dosahu vysielania a Wi-Fi adaptér prepol do monitorovacieho režimu. Sledovaná osoba pritom nemusí vlastniť žiadne zo zariadení, ktoré sú súčasťou komunikácie a postačí, ak sa nachádza v poli medzi cudzím routerom a cudzím notebookom, napríklad v kaviarni alebo na letisku.
Prečo je tento prístup nebezpečnejší než doterajšie metódy
Výskum na tému Wi-Fi sensingu nie je nový už predtým sa skúmalo takzvané channel state information (CSI), teda dáta o tom, ako sa signál mení pri prechode cez steny, nábytok alebo ľudí. Autori štúdie BFId však upozorňujú, že ich prístup má oproti CSI-based metódam zásadnú výhodu z pohľadu útočníka: kým CSI dokáže odhaliť len pohľad z prístupového bodu smerom k jednému škodlivému zariadeniu, jediný škodlivý uzol dokáže pri BFI zachytiť komunikáciu medzi prístupovým bodom a všetkými legitímnymi klientmi v dosahu vysielania naraz.
Systém sa navyše ukázal odolný voči bežným spôsobom, ako sa dá oklamať kamerový systém. Rozpoznávanie podľa chôdze môže zmiasť zmena spôsobu chôdze, rozpoznávanie tváre spredu možno obísť bočným natočením. Podľa testov výskumníkov si však radiofrekvenčný podpis udržal presnosť naprieč rôznymi uhlami pohľadu aj štýlmi chôdze, čo z neho robí spoľahlivejší identifikačný nástroj než kameru.
Dôležité upresnenie: systém nefunguje ako univerzálny odhaľovač totožnosti odnikiaľ. Funguje skôr ako skener odtlačkov prstov — najprv potrebuje referenčné nahrávky konkrétnych ľudí, aby sa ich „naučil“ rozoznávať. V hlavnom experimente model natrénovali na časti nahrávok od každého z 197 účastníkov a následne zisťovali, či dokáže priradiť nové nahrávky k správnej osobe.
Prečo je to napriek tomu znepokojujúce
Rozdiel medzi klasickým odtlačkom prsta a rádiofrekvenčným podpisom je zásadný. Pri klasickom odtlačku si musí niekto váš odtlačok fyzicky obstarať a spárovať ho s vašou identitou a spravidla viete, kedy prst prikladáte na skener. Rádiofrekvenčný podpis môže byť zozbieraný jednoducho tak, že prejdete priestorom pokrytým Wi-Fi signálom bez dotyku, bez zariadenia, bez vedomia, že sa vôbec zbierajú biometrické dáta.
Zaujímavé
Wi-Fi siete sú pritom doslova všade — v domácnostiach, kanceláriách, na letiskách, v kaviarňach či obchodoch po celom svete, čo dáva tejto technike obrovský potenciálny dosah. Kamery sú napriek svojej rušivosti aspoň viditeľné, dajú sa obísť pohľadom alebo si ich všimnúť. Sledovacia vrstva postavená na Wi-Fi, ktorá je už zabudovaná v stenách, nevzbudzuje žiadne podozrenie. Výskumníci upozorňujú, že práve to robí tento typ sledovania nebezpečným, a poukazujú konkrétne na autoritárske režimy, kde by sa rovnaký trik dal nasadiť napríklad proti účastníkom protestov bez akéhokoľvek nápadného hardvéru, ktorý by sledovanie prezradil.
Nový štandard bez ochrany súkromia
Problém sa netýka len jednej konkrétnej štúdie, ale smerovania celého odvetvia. IEEE práve pripravuje štandard 802.11bf, ktorý má sensing schopnosti Wi-Fi sietí formálne zakotviť naprieč zariadeniami rôznych výrobcov. Podľa analýzy publikovanej na arXiv štandardizačný proces doteraz venoval len malú pozornosť otázkam bezpečnosti a súkromia, hoci sa už preukázalo, že klasifikátory postavené na sensingu dokážu odvodiť citlivé informácie, napríklad písanie na klávesnici alebo rozpoznávanie gest.
Štandard IEEE 802.11bf bol napokon publikovaný v septembri 2025, a to bez povinného mechanizmu ochrany súkromia, súhlasu alebo možnosti sa zo sledovania odhlásiť. Podľa analýzy priebehu pripomienkového konania k štandardu členovia pracovnej skupiny počas hlasovania nedospeli k zhode ani v otázke, či ide o jedinečnú hrozbu – napriek tomu, že bola formálne vznesená pripomienka požadujúca zavedenie bezpečného prenosového mechanizmu podobného tomu, aký už chráni meracie signály v príbuznom štandarde 802.11az. Čipové sady s podporou 802.11bf sensingu už pritom začínajú uvádzať na trh výrobcovia ako Infineon či Qualcomm.
Tím z KIT preto netlačí len na vyvolanie poplachu, ale aj na konkrétne riešenie na úrovni samotného štandardu. Argumentujú, že ide o jednu z posledných čistých príležitostí zabudovať ochranu súkromia priamo do protokolu skôr, než sa schopnosť plošne rozšíri. Projekt bol financovaný v rámci programu Helmholtz „Engineering Secure Systems“ a dataset s nahrávkami 197 osôb výskumníci zverejnili pre nekomerčný výskum, aby mohli ďalšie tímy skúmať útok aj možnú obranu proti nemu.
