Bill Gates koncom augusta 2026 zverejnil na svojom blogu Gates Notes takmer šesťtisícslovnú esej s názvom Turbulentná éra AI je tu. Rozhodnutia, ktoré urobíme teraz, sú kritické. Text je výrazným posunom oproti jeho nadšenému postoju z roku 2023, keď prirovnával príchod AI k vzniku internetu alebo osobného počítača. Tentoraz Gates píše, že prechod do éry AI bude jedným z najturbulentnejších období v dejinách ľudstva a že podľa neho lídri, experti ani komunity sa na tieto výzvy adekvátne nepripravujú.
Prečo Gates mení tón
Gates vo svojej eseji priznáva, že AI má obrovský potenciál pomôcť lekárom, učiteľom, farmárom aj štátnej správe. Jadro textu je však varovné. Podľa neho technológia hrozí vymazaním celých kategórií pracovných miest, uľahčuje podvody a deepfaky, znižuje latku pre kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru, zjednodušuje vývoj nebezpečných patogénov a mení spôsob, akým vyrastajú deti. Ak by existoval dôveryhodný plán, ako globálne spomaliť tempo vývoja AI, pravdepodobne by ho podporil no neverí, že taký plán vznikne, pretože geopolitické a ekonomické tlaky sú príliš silné.
Osobným motívom eseje je starostlivosť o jeho otca, ktorý zomrel na Alzheimerovu chorobu v roku 2020. Platení opatrovatelia podľa Gatesa rozumeli jeho potrebám aj vtedy, keď sa nedokázal vyjadriť, a túto starostlivosť opisuje ako niečo, čo žiadny robot nemal a nemal by nahrádzať. Práve z tejto skúsenosti vychádza jeho návrh kategórie, ktorú nazýva Human Reserved pracovných miest zámerne vyhradených pre ľudí, aj keď by ich AI dokázala technicky zvládnuť. Inšpiráciu si požičal z prírodných rezervácií: miest, ktoré by sa dali využiť inak, no spoločnosť sa rozhodne ich zachovať, pretože strata by prevážila zisk. V rozhovore pre Axios pripustil, že túto kategóriu vie realisticky predstaviť najviac pre zhruba 40 percent pracovných miest, čo ponecháva otvorenú otázku, čo sa stane so zvyškom trhu práce.
Zamestnanosť: mladí ľudia strácajú vstupnú bránu
Ústrednou témou eseje je práca. Gates tvrdí, že bielym golierom AI už teraz „mierne“ ublížila, najviac v zákazníckej podpore, predaji, softvérovom inžinierstve a že sa dá čakať šírenie do analýzy dát či spracovania úverových žiadostí. Fyzické profesie ako stavebníctvo a pohostinstvo majú podľa neho čeliť konkurencii schopnejších robotov do konca desaťročia. Najzraniteľnejší sú podľa neho mladí ľudia, ktorí vstupujú na trh práce s menším počtom vstupných pozícií.
Toto tvrdenie má oporu v štúdii tímu Stanford Digital Economy Lab s názvom Canaries in the Coal Mine, ktorú viedol ekonóm Erik Brynjolfsson spolu s Bharatom Chandarom a Ruyu Chenom. Analýza miezd miliónov pracovníkov naprieč desiatkami tisíc amerických firiem ukázala, že zamestnanosť 22 až 25-ročných v profesiách najviac vystavených AI klesla relatívne o 13 percent od rozšírenia generatívnej AI, pričom pokles sa v priebehu roka 2026 ešte prehĺbil na viac než 4 percentá ročne. Efekt pretrváva aj po zohľadnení firemných otrasov, úrokových sadzieb, odvetvia či práce na diaľku. Naopak, zamestnanci vo veku nad 30 rokov v rovnako vystavených profesiách si prácu udržali alebo si dokonca polepšili, čo autori pripisujú tomu, že skúsenosť a mlčky odovzdávané znalosti fungujú ako nárazník proti nahradeniu.
Gates z tohto vzorca vyvodzuje aj konkrétny politický návrh, ktorý bližšie rozobrala GeekWire: zdaniť takzvané AI tokeny, teda jednotky, do ktorých modely delia a spracúvajú text a dáta, a zároveň zdaniť robotov. Argumentuje tým, že firma, ktorá zamestná človeka, platí odvody, zatiaľ čo firma, ktorá kúpi robota, si jeho cenu môže odpočítať z daní, čo podľa neho motivuje nahrádzanie ľudí strojmi. Cielená daň by podľa neho mohla mierne spomaliť tento posun a zároveň financovať rekvalifikáciu a silnejšiu sociálnu sieť. Podobný návrh dane z robotov Gates presadzoval už pred deviatimi rokmi, no vtedy sa stretol s veľkým odmietnutím.
Kybernetická bezpečnosť kritickej infraštruktúry
Druhou veľkou obavou eseje sú kybernetické útoky na elektrické siete, nemocnice a banky. Toto nie je len teoretická hrozba. Podľa aktuálnej analýzy stavu kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry nástroje generatívnej AI zároveň uľahčujú útočníkom automatizovať prieskum siete a zneužívanie zraniteľností, čím sa čas medzi prienikom a reálnym dopadom skracuje na minúty. Bezpečnostní výskumníci upozorňujú, že hoci scenáre, v ktorých AI agenti samostatne vypínajú celé elektrické siete, zostávajú zatiaľ prehnané, zdokumentované prípady zo softvéru poľského energetického sektora, útoky iránskych skupín na americké vodárne a energetiku, alebo AI-asistovaný útok na vodárenskú spoločnosť ukazujú, že AI už merateľne mení povahu tejto hrozby. Podobne aj Svetové ekonomické fórum upozorňuje, že digitálne útoky štátom podporovaných aktérov na nemocnice, elektrické siete a dopravné siete pribúdajú, pričom obranu často zvládajú len miestne úrady s obmedzenými kapacitami. Na druhej strane národné laboratóriá, napríklad americké Sandia, vyvíjajú systémy postavené na veľkých jazykových modeloch, ktoré dokážu odhaliť a lokalizovať kybernetickofyzické hrozby voči elektrickej sieti rovnakou rýchlosťou, akou postupujú útočníci.
AI spoločníci a deti
Gates sa v eseji venuje aj vplyvu AI na medziľudské vzťahy, konkrétne efektu ozveny, ktorý môžu chatboti vytvárať, najmä u detí. Varuje, že návykoví chatboti ponúkajúci bezproblémové spoločenstvo môžu otupovať kritické myslenie a nazýva to jedným z najhorších momentov, kedy by k tomu mohlo dôjsť.
Odborný výskum tento obraz potvrdzuje. Psychiatrička Nina Vasan zo Stanfordu upozorňuje, že spoločník chatbot stierajú hranicu medzi fantáziou a realitou presne v období, keď si dospievajúci osvojujú zručnosti ako emočná regulácia, formovanie identity a zdravé citové väzby. Podľa prieskumu organizácie Common Sense Media z roku 2025 aspoň raz vyskúšalo AI spoločníka 72 percent opýtaných tínedžerov, pričom 52 percent ich používa pravidelne, niekoľkokrát mesačne. Výskum publikovaný na serveri arXiv upozorňuje, že spoliehanie sa na AI pri písaní alebo porozumení textu môže oslabovať kritické myslenie a viesť k povrchnému zapojeniu do školskej práce, pričom mnohí tínedžeri nasledujú rady chatbota bez kritického zhodnotenia. Výskumníci z MIT Media Lab v spolupráci s OpenAI zároveň zistili súvislosť medzi intenzívnym používaním chatbotov a nárastom osamelosti a obmedzenej socializácie.
Cirkev a otázka ľudskej dôstojnosti
Gates vo svojej eseji odkazuje aj na encykliku pápeža Leva XIV. z mája 2026 s názvom Magnifica Humanitas, venovanú ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie. Ide o prvú encykliku jeho pontifikátu a zároveň prvú, ktorú pápež osobne predstavil vo Vatikáne namiesto toho, aby túto úlohu zveril kardinálovi. Na prezentácii boli prítomní aj odborníci na AI vrátane spoluzakladateľa Anthropic Chrisa Olaha. Dátum vydania nebol náhodný, symbolicky nadviazal na 135. výročie encykliky Rerum novarum pápeža Leva XIII., ktorá reagovala na sociálne dôsledky prvej priemyselnej revolúcie. Gates o dokumente píše, že kladie pevný základ pre prácu, ktorá je pred nami.
Čo Gates navrhuje ďalej
Okrem kategórie Human Reserved a dane z AI tokenov a robotov Gates presadzuje aj vznik nových inštitúcií, doma aj globálne. Argumentuje, že žiadny existujúci úrad nebol navrhnutý pre technológiu, ktorá naraz zasahuje zamestnanosť, bezpečnosť, zdravie, energetiku aj voľby. Navrhuje preto nové národné orgány schopné koordinovať priority naprieč rezortmi, spolu s novou medzinárodnou organizáciou podľa vzoru inšpekcií jadrových zbraní, leteckých predpisov alebo ozónových zmlúv.
Esej sa napriek varovnému tónu nekončí fatalizmom. Gates trvá na tom, že ak svet urobí správne kroky, AI môže byť silou dobra a zlepšiť životy väčšiny ľudí. Otázkou, ktorú necháva otvorenú, je, či sa tieto kroky podarí urobiť dostatočne rýchlo a či pokrytie zostane spravodlivé aj pre tú väčšinu pracovnej sily, ktorú by kategória Human Reserved podľa jeho vlastného odhadu nedokázala ochrániť.
