Keď sa hovorí o limitoch umelej inteligencie, väčšinou sa hovorí o čipoch. O tom, koľko GPU dokážeme vyrobiť, aké výkonné budú nové procesory alebo kto bude mať prístup k najpokročilejším modelom.
Čoraz viac však narážame na oveľa obyčajnejší problém: elektrinu.
Slovensko má pritom zaujímavý malý príklad toho, ako sa dá výpočtová infraštruktúra postaviť s ohľadom na energetickú stránku. Slovenská akadémia vied 27. apríla 2026 oficiálne spustila superpočítač PERUN SAV s teoretickým výkonom 14,5 PFlop/s. Po integrácii s košickým výpočtovým klastrom (Technická univerzita v Košiciach) má národná infraštruktúra prekročiť hranicu 25 petaflopov.
Projekt si pritom vyžiadal nielen samotné výpočtové zariadenia, ale aj rekonštrukciu trafostanice, vysokonapäťovú prípojku a modulárne dátové centrum. Už samotný návrh teda ukazuje, že moderné výpočty nie sú iba otázkou čipov. Sú otázkou energie, chladenia, elektrickej siete a fyzickej infraštruktúry.
A práve tu sa slovenský Perun stretáva s jedným z najväčších ekonomických príbehov súčasného AI trhu.
1. Fyzický limit AI sa presúva z čipov na elektrinu
Podľa aprílovej správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Key Questions on Energy and AI, publikovanej 16. apríla 2026, vzrástla globálna spotreba elektriny dátových centier v roku 2025 o 17 %. Pri dátových centrách orientovaných na AI bol rast ešte výraznejší – približne 50 %.
To je pozoruhodné najmä preto, že samotná efektivita AI sa zlepšuje mimoriadne rýchlo.
IEA odhaduje, že spotreba energie na jednotlivú AI úlohu v posledných rokoch klesala približne o rád ročne. Jednoduchá textová AI požiadavka dnes môže spotrebovať menej elektriny než sledovanie televízora počas rovnakého času.
Lenže efektívnejšie AI zároveň používame oveľa viac.
Pribúdajú používatelia, počet požiadaviek aj energeticky náročnejšie aplikácie – generovanie videa, reasoning modely či autonómne agentické systémy. Niektoré z týchto úloh môžu spotrebovať výrazne viac energie než jednoduché generovanie textu.
Vzniká tak paradox: AI môže byť čoraz efektívnejšia na jednu úlohu a zároveň spotrebúvať čoraz viac elektriny ako celý systém. Nie preto, že by sa technológia zhoršovala – práve naopak. Zlacnenie výpočtu vytvára priestor na jeho oveľa väčšie využívanie.
IEA preto očakáva, že spotreba elektriny dátových centier sa približne zdvojnásobí – z približne 485 TWh v roku 2025 na približne 950 TWh v roku 2030. Pri dátových centrách zameraných na AI má byť rast ešte rýchlejší.
Fyzická hranica AI sa tak postupne presúva od otázky „koľko čipov vieme vyrobiť?“ k otázke „koľko elektriny, pripojení a chladiacej kapacity vieme zabezpečiť?“
2. Perun ukazuje opačný koniec problému
Práve preto je slovenský Perun zaujímavý.
Nie je to, samozrejme, dátové centrum v mierke amerických hyperscalerov. Jeho význam je úplne iný: predstavuje národnú výpočtovú infraštruktúru, pri ktorej bola energetická a technická stránka súčasťou projektu od začiatku.
Podľa SAV systém pozostáva zo 45 CPU uzlov s procesormi AMD Turin a 76 GPU uzlov so superčipmi NVIDIA GH200 Grace Hopper, s teoretickým výkonom 14,5 PFlop/s. Projekt zahŕňal aj energetickú infraštruktúru – od rekonštrukcie trafostanice a vysokonapäťovej prípojky až po samotné modulárne dátové centrum.
To je dôležitý detail. Výpočtový výkon totiž nemožno oddeliť od fyzického sveta. Každý ďalší výpočtový uzol znamená ďaľšiu spotrebovanú elektrinu. Každý watt, ktorý sa zmení na výpočet, sa nakoniec zmení na teplo. A teplo treba odviesť.
Pri veľkých AI dátových centrách sa preto investícia nekončí nákupom GPU. Potrebujete budovu, transformátory, elektrické vedenia, rozvodne, chladenie, záložné zdroje a často aj novú výrobnú kapacitu elektriny.
3. AI rast preto nie je iba technologický jav
Toto je zároveň dôvod, prečo môže byť prípadné ochladenie AI trhu ekonomicky komplikovanejšie, než by naznačoval obyčajný pokles technologických akcií.
IEA uvádza, že kapitálové výdavky piatich veľkých technologických spoločností prekročili v roku 2025 hranicu 400 miliárd dolárov a v roku 2026 sa očakáva ďalší rast približne o 75 %.
Tieto peniaze však nezostávajú v účtovníctve technologických spoločností. Pretekajú do stavebníctva, výroby transformátorov, elektrických zariadení, chladiacich technológií, polovodičov, energetiky, telekomunikácií a logistických aj priemyselných dodávateľských reťazcov.
AI sa tak stala obrovským kapitálovým cyklom. A práve preto môže byť otázka prípadného precenenia zaujímavejšia než samotné ocenenie akcií.
4. Čo ak sa očakávaný dopyt nenaplní?
Predstavme si, že technologický pokrok bude pokračovať, ale ekonomická návratnosť AI bude výrazne nižšia, než dnes očakávajú investori. Nemusí to znamenať, že AI „zlyhá“. Stačí, ak bude dopyt po výpočtovej kapacite rásť pomalšie.
Potom môže vzniknúť problém s takzvanými stranded assets – uviaznutými aktívami. Rozostavané dátové centrum zostane stáť. Elektrická prípojka zostane vybudovaná. Transformátory zostanú na svojom mieste. Chladiaca infraštruktúra zostane fyzicky existovať. Len ekonomické využitie môže byť oveľa menšie, než sa predpokladalo pri rozhodovaní o investícii.
To je rozdiel medzi finančnou korekciou a kapitálovým omylom. Ak klesne cena akcie, investor môže utrpieť stratu. Ak však ekonomika postaví obrovskú infraštruktúru na základe príliš optimistického odhadu budúceho dopytu, náklady už nemožno jednoducho vymazať. Budovy, siete a energetické zariadenia zostávajú.
5. A potom je tu dlh
Tento problém je ešte zaujímavejší, ak sa časť dátových centier financuje dlhom.
Samotná IEA upozorňuje, že rozsah investícií do dátových centier už prekračuje možnosti financovania výhradne z bilancií technologických spoločností. Výstavba sa preto čoraz viac opiera aj o kapitálové trhy a financovanie tretími stranami. Presné odhady objemu tohto dlhu sa naprieč zdrojmi (Reuters, UBS, Morgan Stanley) líšia, no smer je zhodný: podiel dlhového financovania rastie.
Mechanizmus potom vyzerá takto: očakávaný rast AI → výstavba dátového centra → dlh → očakávané príjmy z výpočtovej kapacity. Ak príjmy neprídu, zostáva: dátové centrum → dlh → nižšie využitie → odpisy a tlak na splácanie.
To ešte automaticky neznamená finančnú krízu. Znamená to však, že prípadné precenenie AI môže zasiahnuť oveľa viac vrstiev ekonomiky než iba akciové trhy.
6. Geopolitika komplikuje otázku ešte viac
AI navyše nie je obyčajný komerčný produkt – je súčasťou technologickej a bezpečnostnej súťaže medzi veľmocami. To znamená, že vlády majú dôvod podporovať výstavbu AI infraštruktúry aj v situácii, keď by čisto trhové výpočty hovorili o opatrnosti. Pre štát môže byť výpočtová kapacita strategickým aktívom podobne ako energetická sieť, polovodičová výroba alebo telekomunikačná infraštruktúra.
Aj preto by prípadné ochladenie súkromných investícií nemuselo automaticky znamenať zastavenie výstavby – časť investičného priestoru môžu prebrať štáty. To však vytvára ďalšiu otázku: ak trh prestane veriť návratnosti AI, dokáže verejný sektor efektívne rozhodnúť, ktoré projekty má zmysel udržiavať?
7. Slovensko má zatiaľ výhodu: problém ešte nie je veľký
Slovensko zatiaľ nečelí energetickému tlaku AI dátových centier v mierke Spojených štátov či niektorých západoeurópskych krajín. A práve preto môže byť Perun užitočnou lekciou.
Nie preto, že by jeho spotreba mohla konkurovať veľkým AI dátovým centrám – nemôže. Je zaujímavý tým, že ukazuje opačný model: výpočtová infraštruktúra je naviazaná na konkrétny vedecký dopyt (materiálový výskum, vývoj liečiv, klimatické modelovanie, chémia, fyzika) a energetická stránka je súčasťou technického návrhu od začiatku, nie dodatočnou opravou.
To vytvára odlišnú ekonomickú logiku než pri komerčnom dátovom centre, ktoré musí obhájiť obrovskú investíciu očakávaným budúcim rastom dopytu.
8. Najväčšia otázka preto nie je, či AI spotrebuje veľa energie
To už vieme. Dôležitejšia otázka znie: bude ekonomická hodnota vytvorená AI dostatočne veľká na to, aby ospravedlnila fyzickú infraštruktúru, ktorú kvôli nej budujeme?
IEA upozorňuje na obe strany rovnice. AI zvyšuje tlak na elektrické systémy, ale zároveň môže pomôcť optimalizovať siete, znižovať spotrebu v energeticky náročných odvetviach a zvyšovať produktivitu.
Preto nie je správnym záverom ani „AI je energetická katastrofa“, ani „AI vyrieši energetiku“. Skutočná otázka je ekonomická: koľko elektriny, kapitálu a materiálu sme ochotní vložiť do výpočtov a akú hodnotu z nich dokážeme dostať späť.
Perun je v tomto príbehu malý slovenský príklad veľkej globálnej zmeny. Ukazuje, že budúcnosť výpočtov nebude určovať iba výkon čipov. Bude ju určovať aj elektrina, ktorú dokážeme vyrobiť, sieť, ktorú dokážeme vybudovať, a infraštruktúra, ktorú dokážeme ekonomicky naplniť.
A ak AI trh raz narazí na svoje hranice, možno nebude prvým varovným signálom pokles akcií. Možno ním bude prázdne dátové centrum, postavené pre dopyt, ktorý možno príde neskôr – alebo vôbec nie.
Zdroje
- IEA (2026). Key Questions on Energy and AI – Executive summary. Publikované 16. 4. 2026. https://www.iea.org/reports/key-questions-on-energy-and-ai/executive-summary
- IEA (2026). Data centre electricity use surged in 2025, even with tightening bottlenecks driving a scramble for solutions – tlačová správa k reportu vyššie. https://www.iea.org/news/data-centre-electricity-use-surged-in-2025-even-with-tightening-bottlenecks-driving-a-scramble-for-solutions
- Slovenská akadémia vied (2025). Superpočítač PERUN dorazil na pôdu SAV – technické parametre (45 CPU uzlov AMD Turin, 76 GPU uzlov NVIDIA GH200, 14,5 PFlop/s). https://sav.sk/?doc=services-news&lang=sk&news_no=13312&source_no=20
- HPC SAV (2025). Superpočítač PERUN dorazil na pôdu SAV. Slovensko vstupuje do novej éry vysokovýkonného počítania. https://hpc.sav.sk/superpocitac-perun-dorazil-na-podu-sav-slovensko-vstupuje-do-novej-ery-vysokovykonneho-pocitania/
- Noviny.sk (28. 4. 2026). Takýto výkon tu ešte nebol. Superpočítač Perun je oficiálne v prevádzke – dátum spustenia, financovanie z Plánu obnovy a odolnosti SR (36,3 mil. € SAV, 20,9 mil. € TUKE). https://www.noviny.sk/slovensko/1200643-takyto-vykon-tu-este-nebol-superpocitac-perun-je-oficialne-v-prevadzke
- MIRRI SR. Superpočítač PERUN na 125. mieste globálneho rebríčka najvýkonnejších systémov Top500. https://mirri.gov.sk/aktuality/plan-obnovy-a-odolnosti/superpocitac-perun-na-125-mieste-globalneho-rebricka-najvykonnejsich-systemov-top500/
- AKI SR. Keď dátové centrá spotrebujú energiu celého mesta: Nová výzva pre kritickú infraštruktúru Slovenska. https://www.akisr.sk/ked-datove-centra-spotrebuju-energiu-celeho-mesta-nova-vyzva-pre-kriticku-infrastrukturu-slovenska
- Pravda.sk / Ekonomika (30. 5. 2026). Dátové centra sú motorom AI, ale aj žrúti energie. Slovensko by sa malo včas pripraviť. https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/812151-datove-centra-su-motorom-ai-ale-aj-zruti-energie-slovensko-by-sa-malo-vcas-pripravit/
- SEPS – predbežné dáta o výrobe a spotrebe elektriny v SR za H1 2026, citované v: ENERGOKLUB. Analýza: Strategické plánovanie sústav môže prekresliť mapu dátových centier v Európe. https://energoklub.sk/sk/clanky/analyza-strategicke-planovanie-sustav-moze-prekreslit-mapu-datovych-centier-v-europe
- Reuters (12. 12. 2025). Five debt hotspots in the AI data centre boom – UBS odhad rastu dlhového financovania dátových centier. https://www.reuters.com (verzia dostupná aj cez Yahoo Finance/MarketScreener)
- Insurance Journal / Bloomberg (4. 2. 2026). The $3 Trillion AI Data Center Build-Out Becomes All-Consuming for Debt Markets – odhady Morgan Stanley a JPMorgan k objemu dlhovej emisie hyperscalerov v 2026. https://www.insurancejournal.com/news/international/2026/02/03/856623.htm
Poznámka: pri bode 10 a 11 sa presné súhrnné čísla naprieč zdrojmi (Reuters/UBS, Morgan Stanley, Axis Intelligence) rozchádzajú v desiatkach až stovkách miliárd dolárov v závislosti od metodiky a obdobia – v texte preto uvedené ako rozpätie, nie jedna presná suma.
