Medzinárodný tím vedcov objavil v ložisku Šibeničný vrch pri Novej Bani dva dovtedy neopísané minerály – auropolybazit a auropearceit. Mikroskopické zrná obsahujú približne 8 % zlata a prinášajú nové poznatky o procesoch, ktoré vedú k vzniku zlato-strieborných rúd.
Objav v mikroskopickom meradle
Dva nové minerály vedci identifikovali pri podrobnom výskume zlato-striebornej mineralizácie v oblasti Šibeničný vrch. V lokalite sa vyskytuje bonanza mineralizácia, teda zóny s lokálne veľmi vysokými koncentráciami drahých kovov. Takéto koncentrácie sa často spájajú s hydrotermálnymi systémami v oblastiach niekdajšej sopečnej činnosti. V povrchových primárnych vzorkách bonanza akumulácií namerali výskumníci až 1700 ppm striebra a 283 ppm zlata, zatiaľ čo obsah medi nepresiahol 59 ppm. Autori výskumu spájajú túto nezvyčajnú geochemickú charakteristiku – pri ktorej obsah zlata prevyšuje obsah medi, olova či zinku – so vznikom jedinečnej minerálnej asociácie.
Zrnká nových minerálov sú mimoriadne malé. Ich najväčší rozmer dosahuje približne 0,2 milimetra a často prerastajú s ďalšími minerálmi. Voľným okom ich preto nemožno spoľahlivo rozpoznať.
Martin Števko z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied upozorňuje, že aj človek, ktorý by mal tieto minerály priamo v ruke, by si bez odborného vybavenia nemusel uvedomiť ich výnimočnosť.
Zaujímavé
Zlato tvorí približne 8 % ich hmotnosti
Oba minerály obsahujú zlato ako súčasť svojej chemickej štruktúry. Z ich ideálnych chemických vzorcov – Ag₁₅AuSb₂S₁₁ a Ag₁₅AuAs₂S₁₁ – vyplýva, že zlato tvorí približne 8 % hmotnosti každého z minerálov. Zlato je v oboch mineráloch priamo súčasťou kryštálovej štruktúry, a nie iba prímesou v podobe samostatných zrniek.
Minerály patria do skupiny polybazitovo-pearceitových minerálov a vyskytujú sa vo forme nepravidelných zŕn v spoločnosti ďalších minerálov vrátane akantitu, argentopearceitu, pyrargyritu, proustitu a prírodného zlata.
Výskumníci ich pomenovali auropolybazit a auropearceit. Ide o dva nové minerálne druhy, ktoré predtým neboli opísané v prírode. Podľa vyjadrenia Martina Števka neboli známe ani ich syntetické analógy.
Od nálezu po oficiálne schválenie
Potvrdenie nových minerálnych druhov si vyžadovalo niekoľkoročný výskum. Vedci museli určiť ich chemické zloženie, preskúmať fyzikálne a optické vlastnosti a predovšetkým vyriešiť ich kryštálovú štruktúru. Mimoriadne náročné bolo určiť presné usporiadanie atómov v kryštáloch vrátane polohy atómov zlata.
Zaujímavé
Po dokončení analýz výskumníci predložili návrhy na schválenie Komisii pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu Medzinárodnej mineralogickej asociácie (IMA), ktorá posudzuje a oficiálne uznáva nové minerálne druhy.
Medzinárodná spolupráca vedcov
Na výskume sa podieľal medzinárodný tím odborníkov zo Slovenska, Česka, Nemecka a Dánska. Medzi autorov štúdie patrili Tomáš Mikuš, Jozef Vlasáč a Martin Števko.
Výsledky výskumu boli publikované v odbornom mineralogickom časopise American Mineralogist. Štúdia predstavuje podrobný opis nových minerálov a ich kryštálovej štruktúry.
Čo nám nové minerály prezrádzajú o vzniku rúd?
Význam objavu nespočíva iba v rozšírení zoznamu známych minerálov. Ich chemické zloženie a výskyt poskytujú dôležité informácie o podmienkach, za ktorých sa v hydrotermálnych systémoch koncentrujú zlato a striebro.
Minerály vznikli v záverečných etapách epitermálneho systému z redukčných, na síru bohatých hydrotermálnych roztokov s nízkou salinitou. Podľa autorov tieto roztoky prenášali zlato, striebro, antimón a arzén vo forme tiokomplexov, pričom v skúmanej minerálnej asociácii sa meď, olovo a zinok významne neuplatnili.
Podrobnejšie poznanie takýchto procesov pomáha geológom rekonštruovať vývoj rudných ložísk a lepšie porozumieť tomu, ako sa vzácne kovy v prírode koncentrujú. Nové minerály však samy osebe nepredstavujú perspektívnu surovinu na ťažbu. Ich význam je predovšetkým vedecký a spočíva v tom, že slúžia ako doklad špecifických geochemických podmienok.
Objav rozširuje poznatky o mineralogickej rozmanitosti Slovenska
Slovensko má dlhú tradíciu mineralogického výskumu a objavovania nových minerálov. Nález auropolybazitu a auropearceitu na Šibeničnom vrchu rozširuje poznatky o mineralogickej rozmanitosti krajiny a dokladá vedecký význam výskumu slovenských rudných ložísk.
Objav zároveň ukazuje, že aj v lokalitách, ktoré sú už dlhodobo predmetom geologického výskumu, možno pri podrobnejšej analýze nájsť dosiaľ neznáme minerály.
Bibliografický odkaz:
Mikuš, T., Vlasáč, J., Majzlan, J., Plášil, J., Sejkora, J., Števko, M., Petříček, V. & Makovicky, E. (2026). New minerals auropolybasite [Ag₁₅AuSb₂S₁₁] and auropearceite [Ag₁₅AuAs₂S₁₁]: Implications for the formation of bonanza ores in epithermal systems. American Mineralogist, 111(2), 289–302. https://doi.org/10.2138/am-2025-9806
