Koncom júna 2026 namerali odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu na juhozápade Slovenska nový teplotný rekord — 41,3 °C. Celý jún bol na väčšine územia mimoriadne teplý a z hľadiska zrážok silne podnormálny, na západe Slovenska dokonca extrémne suchý. Prietoky viacerých povodí klesli na podpriemerné hodnoty a podľa hydrológov sa situácia na Dunaji naďalej zhoršuje — pri nízkej hladine sa v koryte zvýrazňujú plytčiny a brody, ktorým sa musia prispôsobovať aj lode. Podľa hydrologičky SHMÚ Kataríny Kotríkovej dosahoval priemerný mesačný prietok Dunaja v Bratislave v polovici júla 2026 len 39 percent dlhodobého priemerného mesačného prietoku, počítaného za referenčné obdobie rokov 1961 až 2000 — a od 4. júla sa priemerný denný prietok drží trvalo pod hodnotou dlhodobého mesačného minima.
Pre bežného okoloidúceho vyzerá Dunaj aj v suchu stále ako mohutná, nemenná rieka. Pre vedcov, ktorí ho roky sledujú, je to niečo iné: každoročná skúška odolnosti ekosystému, ktorý sa už dlhodobo mení, len pomalšie a nenápadnejšie, než to dokáže ukázať jedno horúce leto.
Prečo práve teraz
Obdobia sucha samy osebe nie sú výnimočným javom. Z vedeckého hľadiska sú však cenné tým, že zvýrazňujú procesy, ktoré sú počas hydrologicky bežných rokov menej nápadné. Jedným z nich je osud takzvaného Starého Dunaja — pôvodného koryta rieky pri Bratislave, do ktorého dnes prúdi len časť vody, keďže väčšina je odklonená do privádzacieho kanála Vodného diela Gabčíkovo. Podľa dohody medzi vládami Slovenska a Maďarska z roku 1995 sa má do tohto pôvodného koryta priepúšťať regulovaný prietok, ktorý sa podľa ročného obdobia pohybuje medzi 250 až 600 m³/s, v priemere okolo 400 m³/s pri stanici Bratislava-Devín — no aj pri dodržaní tejto dohody ide o zlomok toho, čo by riekou pretekalo bez zásahu vodného diela.
Práve v období sucha je táto zmena najcitlivejšia: nižšia hladina v Starom Dunaji spolu s nedostatkom zrážok prehlbuje problémy, ktoré tam vedci dokumentujú už dlhšie. Hydrologička Katarína Holubová z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, ktorá sa dlhodobo venuje modelovaniu prúdenia a transportu sedimentov na Dunaji, patrí medzi odborníčky, ktorých práca umožňuje takéto zmeny v koryte presne kvantifikovať namiesto iba vizuálneho pozorovania.
Čo sa deje pod hladinou
Od roku 2023 prebieha na Starom Dunaji dvakrát ročne biologický monitoring v rámci medzinárodného projektu LIFE Living Rivers — vedie ho tím Fakulty rybárstva a ochrany vôd Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach pod vedením rybieho ekológa Bořka Drozda, v spolupráci s WWF Slovensko. Ide o príklad toho, že výskum Dunaja na slovenskom území nie je nutne výlučne slovenskou záležitosťou — rieka preteká cez viacero krajín a jej výskum sa preto prirodzene robí v cezhraničných tímoch.
Výsledky doterajšieho monitoringu nie sú povzbudivé. V Starom Dunaji sa podľa výskumníkov nahromadilo množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tam pri prirodzenom prietoku nevznikalo. Menia sa aj zastúpenie druhov: v hlavnom toku sa nekontrolovane množí pôvodne ázijský tolstolobik biely, v ramennej sústave sa naopak pôvodný karas zlatistý stal vzácnosťou, nahradeným prevažne inváznym karasom pruským. Šírenie tolstolobika je pritom také výrazné, že spôsobuje aj kurióznu, no symbolickú situáciu — vyplašené ryby skáču pri zvuku lodných motorov priamo do člnov pri Komárne. Cieľom zberu týchto dát je pripraviť podklady pre opatrenia, ktoré by mali vodné diela Gabčíkovo a Čunovo urobiť priechodnejšími pre ryby — teda umožniť im migrovať medzi časťami rieky, ktoré dnes bariéra vodného diela účinne rozdeľuje.
Slovensko v širšom obraze
Systematické sledovanie vodných tokov na Slovensku má na starosti predovšetkým Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) v Bratislave, ktorý v spolupráci s Katedrou ekológie a Katedrou zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pravidelne vyhodnocuje stav vodných útvarov naprieč celým Slovenskom — vrátane zloženia bentických bezstavovcov, mihúľ a rýb, teda organizmov, ktorých prítomnosť alebo neprítomnosť dokáže citlivo indikovať kvalitu a zdravie vodného prostredia.
Skúsenosť so zásahmi do dunajského ekosystému má na Slovensku dlhú a významnú históriu, presahujúcu hranice čisto akademického záujmu. Ústav krajinnej ekológie SAV vypracoval expertízne posúdenie vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na životné prostredie. Táto expertíza poslúžila ako jeden z odborných podkladov v spore medzi Slovenskom a Maďarskom pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu — teda vo veci, ktorá patrí medzi najznámejšie medzištátne spory o veľkú vodnú stavbu v Európe vôbec. Ústav zoológie SAV sa dlhodobo venuje širšej hydrobiológii a ekológii vodných organizmov, čím dopĺňa mozaiku pracovísk, ktoré spolu pokrývajú tak úradný monitoring, ako aj základný výskum.
Samotné Vodné dielo Gabčíkovo navyše prevádzkuje vlastný dlhodobý monitoring vplyvu stavby na prírodné prostredie — sleduje sa hierarchicky, od prietokov a kvality povrchových vôd cez podzemné vody a pôdnu vlhkosť až po vegetáciu a faunu. Výsledky tohto prevádzkového monitoringu sú popri akademickom výskume predmetom odborného hodnotenia ďalších, na správcovi diela nezávislých vedeckých pracovísk — ide teda o oblasť, kde sa už desaťročia stretáva prevádzková zodpovednosť správcu diela s nezávislým akademickým aj mimovládnym výskumom.
Budúcnosť
Otázka, či a ako rýchlo sa dá súčasný trend zvrátiť, zatiaľ nemá definitívnu odpoveď. Návrh opatrení na spriechodnenie vodných diel pre ryby vychádza priamo z dát, ktoré monitoring priebežne zbiera — čo znamená, že jeho spoľahlivosť závisí od toho, ako dlho a dôsledne sa bude pokračovať v zbere údajov, nie od jedného efektného zásahu.
Dunaj patrí medzi najlepšie preskúmané rieky Európy, no práve dlhodobé slovenské a cezhraničné monitorovanie ukazuje, že zmeny v jeho ekosystéme sú často viditeľné skôr vo vedeckých dátach než voľným okom. Samotné tohtoročné sucho ešte nie je dôkazom klimatickej zmeny — jedno obdobie nízkych prietokov, hoci štatisticky výnimočné, nedokazuje dlhodobý trend samo osebe. Zapadá však do širšieho obrazu, ktorý dlhodobé merania na Dunaji aj inde na Slovensku postupne skladajú: že obdobia s nedostatkom zrážok a vysokými teplotami pravdepodobne pribúdajú, a že práve preto je dôležité poznať presne to, čo sa deje pod hladinou rieky, ktorá na prvý pohľad vyzerá stále rovnako.
Zdroje a literatúra
Hydrológia a monitoring Dunaja
- Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) Bratislava – dlhodobé monitorovanie prietokov, hladín a kvality vody na Dunaji.
- Holubová, K. et al. – práce o modelovaní prúdenia a transportu sedimentov na Dunaji (VÚVH).
- Monitoring v rámci projektu LIFE Living Rivers (2023–súčasnosť), spolupráca Fakulty rybárstva a ochrany vôd JU České Budějovice, WWF Slovensko a ďalších partnerov.
Biologický monitoring a ekológia
- Drozd, B. a kolektív – biologický monitoring Starého Dunaja (Fakulta rybárstva a ochrany vôd, JU České Budějovice).
- Ústav zoológie SAV a Katedra ekológie / Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava – monitoring bentických bezstavovcov, mihúľ a rýb.
Vodné dielo Gabčíkovo
- Expertízne posúdenia Ústavu krajinnej ekológie SAV pre medzinárodný spor pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.
- Prevádzkový monitoring Vodného diela Gabčíkovo (dlhodobé sledovanie vplyvu stavby na ekosystém).
Oficiálne a medzinárodné zdroje
- Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) – údaje o teplotách, zrážkach a prietokoch za jún 2026.
- Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja (ICPDR) – rámcové správy o stave rieky.
- Dohoda medzi vládami SR a MR z roku 1995 o Gabčíkove.
Ďalšia odporúčaná literatúra
- Dunaj – rieka, ktorá sa mení (súhrnné publikácie VÚVH a SAV).
- Vedecké články v časopisoch Water, Science of the Total Environment a Hydrobiologia týkajúce sa zmien v dunajskom ekosystéme po výstavbe vodných diel.
