Hlavičkovanie patrí k futbalu tak samozrejme, že málokto sa nad ním pri sledovaní zápasu vôbec pozastaví. Napriek tomu je to jediný bežný športový pohyb, pri ktorom si hráč úmyselne opakovane naráža hlavou do rýchlo letiaceho predmetu. Otázka, či za tým zostávajú v mozgu stopy, zamestnáva vedcov už roky — no donedávna takmer výlučne v súvislosti s mužským futbalom.
V roku 2025 to zmenil tím vedcov z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského v Bratislave a Trnavskej univerzity, ktorý v časopise Communications Medicine (vydavateľstvo Nature) publikoval výsledky štúdie zameranej výhradne na elitné futbalistky.
Prečo práve teraz
Dôvod, prečo sa tím rozhodol sledovať práve ženy, je pomerne jednoduchý a zároveň nepríjemne výstižný pre celý odbor: popularita a počet hráčok ženského futbalu za posledné desaťročie prudko vzrástli, no drvivá väčšina doterajších vedeckých dát o vplyve hlavičkovania pochádza z výskumu na mužoch. Slovenský tím pritom už v roku 2023 zdokumentoval, že u elitných mužských futbalistov pretrváva nerovnováha v hladinách tau proteínu v krvi po podprahových nárazoch počas hlavičkového tréningu. Nová štúdia mala overiť, či podobný efekt platí aj u žien — a či je porovnateľný.
Motiváciu dodáva aj širší medicínsky kontext: epidemiologické štúdie už skôr naznačili, že opakované nárazy do hlavy zvyšujú riziko neurologických ochorení a demencie u bývalých profesionálnych futbalistov. Ak sa podobný vzorec potvrdí aj u žien, ktorých je v profesionálnom futbale čoraz viac, ide o zdravotnú otázku s narastajúcim významom.
Štúdia porovnávala rovnaké hráčky po tréningu s hlavičkovaním a po kontrolnom tréningu bez hlavičiek, pričom vedci sledovali zmeny biomarkerov v krvi aj výsledky kognitívnych testov — takýto dizajn umožňuje odlíšiť efekt samotného hlavičkovania od bežnej únavy či záťaže z tréningu vo všeobecnosti.
Čo sa v mozgu deje po hlavičke
Hlavným zistením štúdie bolo, že už hodinu po tréningu s hlavičkovaním sa u futbalistiek v porovnaní s kontrolným tréningom bez hlavičiek výrazne zvýšili hladiny tau proteínu a jeho fosforylovaných foriem (pTau) v krvi. Tau je bielkovina, ktorá za normálnych okolností pomáha stabilizovať vnútornú kostru nervových buniek; pri niektorých neurodegeneratívnych ochoreniach sa však mení jej správanie a vytvára patologické zhluky, čo z nej robí bežne skúmaný biomarker — jej zvýšená alebo abnormálna forma sa spája napríklad s Alzheimerovou chorobou. Súčasne výskumníci zaznamenali mierne zníženie sústredenej pozornosti a kognitívnej flexibility u futbalistiek po hlavičkovacom tréningu.
Najzávažnejším zistením je, že výsledky naznačujú, že sledované futbalistky mohli na opakované údery do hlavy reagovať citlivejšie než muži v predchádzajúcej štúdii toho istého tímu. Tím zároveň analyzoval hladiny mikroRNA, teda malých molekúl podieľajúcich sa na regulácii genetickej aktivity, a zistil, že vystavenie opakovaným hlavičkam súvisí s fyziologickou odozvou organizmu naznačujúcou zapojenie neuroprotektívnych signálov — teda mechanizmov, ktorými sa telo pravdepodobne snaží mozgové tkanivo pred poškodením brániť. Ako to zhrnuli sami autori, zistenia poukazujú na viaceré molekulárne dráhy, ktoré môžu pôsobiť v ranom štádiu vzniku mozgových ochorení — čo neznamená istotu ochorenia, ale identifikuje konkrétne biologické procesy, ktoré si zaslúžia ďalšie sledovanie.
Slovensko v širšom obraze
Neuroimunologický ústav SAV, ktorý štúdiu viedol, sa dlhodobo zaoberá tým, ako sa na bunkovej a molekulárnej úrovni narúša komunikácia medzi nervovým a imunitným systémom — s dôrazom na neurodegeneratívne ochorenia spôsobené patologickými proteínmi typu tau a priónov. Ústav zároveň koordinuje medzinárodné neuroimunologické centrum a spolupracuje s poprednými zahraničnými pracoviskami vrátane Medical Research Council v Cambridge a výskumných ústavov v Terste a New Yorku.
Výskum hlavičkovania je pritom iba jednou z oblastí, v ktorých slovenské neurovedné pracoviská skúmajú poškodenie mozgu. Druhým významným slovenským pracoviskom v oblasti neurovied je Neurobiologický ústav Biomedicínskeho centra SAV v Košiciach, ktorý sa venuje inému, no príbuznému problému — ako sa mozog a miecha spamätávajú z akútneho poškodenia, napríklad po cievnej mozgovej príhode alebo úraze. Košický ústav je zároveň nositeľom projektu Centra excelentnosti pre neuroregeneračný výskum (NEUREG), podporeného zo štrukturálnych fondov EÚ sumou presahujúcou 3,8 milióna eur, ktorý spája experimentálny výskum s klinickými pracoviskami vrátane Tkanivovej banky Lekárskej fakulty UPJŠ. Cievne mozgové príhody sú na Slovensku treťou najčastejšou príčinou smrti, a náklady na liečbu ochorení mozgu podľa odhadov predstavujú viac než tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve — čo dáva výskumu v tejto oblasti významnú spoločenskú váhu aj mimo športového kontextu.
Budúcnosť
Autori štúdie o futbalistkách zatiaľ nedávajú definitívne odporúčania — zistenia ukazujú biologicky zmysluplné signály, nie hotový dôkaz, že hlavičkovanie u konkrétnej hráčky spôsobí dlhodobé poškodenie. Otvorenou zostáva otázka, ako často a v akom veku je hlavičkovanie najrizikovejšie, a či sa dá citlivosť jednotlivých športovkýň vopred odhadnúť biomarkermi v krvi namiesto čakania na prípadné príznaky. Takýto výskum si vyžaduje dlhodobé sledovanie a opakované merania. Práve na to nadväzuje slovenský tím svojím ďalším výskumom.
