Keď si predstavíme robota, väčšine z nás sa vybaví buď robotické rameno vo výrobnej hale, alebo naopak humanoidný robot zo sci-fi filmu. Realita slovenskej robotiky je menej filmová, ale širšia: rovnaké základné technologické piliere — vnímanie prostredia, lokalizácia, plánovanie pohybu a bezpečná interakcia s človekom — dnes riešia tímy, ktoré pracujú na úplne odlišných miestach. Vo výrobnej hale. V nemocnici. Na poli.
Prečo práve teraz
V marci 2026 sa v Košiciach, v priestoroch Univerzitného vedeckého parku Technicom, konala konferencia MedTech Day 2026. Jej cieľom nebolo predstaviť jeden konkrétny vynález, ale niečo ambicióznejšie — pokúsiť sa prepojiť nemocnice, univerzity, výskumné tímy a technologické firmy na východnom Slovensku do jedného fungujúceho ekosystému. „Zdravotníctvo stojí pred zásadnou transformáciou a práve prepojenie medicíny s technológiami má veľký potenciál,“ zhrnul na podujatí prorektor UPJŠ Pavol Jarčuška.
Podujatie tohto typu je jedným z príkladov širšieho trendu, v ktorom sa výskumné a zdravotnícke pracoviská snažia prepájať technologické kapacity: robotika sa na Slovensku posúva z fázy izolovaných univerzitných laboratórií k fáze, keď sa jednotlivé odvetvia — priemysel, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo — snažia svoje robotické a automatizačné kapacity prepojiť a systematizovať.
Prečo je robotika taká ťažká inžinierska disciplína
Zjednodušene: robot musí zvládnuť tri veci naraz, a každá z nich je sama osebe zložitým vedeckým problémom. Musí vnímať svoje okolie (zo senzorov typu kamera, laserový diaľkomer alebo silovo-momentový snímač, ktorý robotu umožňuje vnímať kontakt a silu pôsobenia, si musí poskladať zmysluplný obraz sveta), musí sa v ňom vedieť bezpečne pohybovať alebo pôsobiť (naplánovať trajektóriu, vyhnúť sa prekážkam, primerane silovo pôsobiť na predmety) a musí to robiť spoľahlivo aj vtedy, keď sa okolie mení nepredvídateľne.
Tímy z Národného centra robotiky pri STU v Bratislave sa napríklad dlhodobo venujú práve druhému bodu — navigácii mobilných robotov v premenlivom prostredí. Jeden z ich publikovaných výsledkov, algoritmus s názvom Vector Field Histogram s rozšírením „look-ahead“ pre časovo premenlivé prostredie, rieši jeden z typických problémov mobilnej robotiky: ako má robot plánovať cestu tak, aby reagoval nielen na prekážky, ktoré vidí teraz, ale aj na tie, o ktorých vie, že sa môžu objaviť. Nejde pritom o jediný ani definitívny spôsob navigácie — vedľa podobných prístupov sa dnes vo svete aj na Slovensku skúmajú aj metódy typu SLAM (súčasná lokalizácia a mapovanie) či navigácia založená na strojovom učení.
Tri oblasti, jeden základ
Priemyselná a servisná robotika. Národné centrum robotiky STU je vybavené priemyselnými robotmi, dronmi aj mobilnými robotickými podvozkami — teda infraštruktúrou na výskum naprieč celým spektrom od klasických tovární po servisné roboty určené na prácu medzi ľuďmi. Na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach sa v laboratóriách pod vedením Jána Semjona a kolegov testuje nasadzovanie priemyselných a takzvaných kolaboratívnych robotov — teda robotov, ktoré nie sú oddelené od ľudí bezpečnostnou klietkou, ale sú navrhnuté tak, aby s nimi mohli pracovať priamo vedľa seba. Kolaboratívny robot však automaticky neznamená bezpečný robot — jeho nasadenie stále vyžaduje riešenie bezpečnostných pravidiel podľa konkrétnej úlohy a certifikácie.
Za týmto akademickým výskumom stojí aj reálny komerčný sektor. Podľa prieskumu portálu DailyAutomation (dáta za rok 2021, odvtedy sa počet firiem pravdepodobne zmenil) vtedy na Slovensku pôsobilo približne 91 firiem zaoberajúcich sa automatizáciou a integráciou robotov — najviac v Bratislavskom (24), Žilinskom (18) a Trenčianskom kraji (13), pričom najčastejším odberateľom bol automobilový priemysel s vyše pätinou všetkých aplikácií. Aktuálnejší obraz dáva medzinárodné porovnanie: podľa údajov citovaných v júni 2026 pripadá na Slovensku na 10-tisíc zamestnancov vo výrobe približne 210 priemyselných robotov, čo je porovnateľné s Českom (216), no stále menej než západoeurópsky priemer 267. V porovnaní s krajinami ako Nemecko, ktoré majú popri silnom priemyselnom aj rozvinutý vlastný vývojový ekosystém robotiky, Slovensko zatiaľ výraznejšie využíva existujúce technológie a integruje ich do výroby, než že by vyvíjalo vlastné robotické platformy od základu.
Medicínska robotika. Táto oblasť je na Slovensku zatiaľ najmladšia a najviac závislá od zahraničných technológií. Dostupné chirurgické robotické systémy na Slovensku pochádzajú najmä od zahraničných výrobcov — napríklad britský systém Versius od spoločnosti CMR Surgical, ktorý na Slovensku sprístupňuje firma Unique Medical. To, čo namiesto vlastného vývoja rastie doma, je okolitý ekosystém: startupy, výskumné tímy a nemocnice, ktoré sa cez podujatia typu MedTech Day snažia naučiť spolupracovať tak, aby raz dokázali robotické a digitálne zdravotnícke technológie nielen dovážať, ale aj spoluvyvíjať.
Poľnohospodárska robotika. Na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa tím okolo Vladimíra Cvikloviča venuje aplikácii mobilnej robotiky v poľnohospodárskej výrobe. Využíva pritom podobné technologické základy ako priemyselná robotika, no v podstatne menej kontrolovanom prostredí — meniace sa svetelné podmienky, nerovný a deformovateľný terén poľa a prirodzená biologická variabilita rastlín kladú na navigáciu a rozpoznávanie výrazne vyššie nároky než pevná podlaha výrobnej haly. Súčasťou tejto oblasti je aj rozoznávanie rastlín pomocou konvolučných neurónových sietí — teda softvéru, ktorý sa učí odlíšiť napríklad burinu od plodiny na základe obrazu, podobne ako iné neurónové siete rozoznávajú tváre alebo písmo.
Budúcnosť
Naprieč všetkými tromi oblasťami sa dnes robotika stále výraznejšie prelína s umelou inteligenciou — napríklad výskumné zámery na Fakulte informatiky a informačných technológií STU explicitne počítajú s prepojením humanoidných robotických systémov s väčšími výpočtovými platformami určenými na trénovanie AI modelov. Netreba to však zjednodušovať na rovnicu „viac AI = inteligentnejší robot“: softvérový model, akokoľvek pokročilý, sám osebe nerieši fyzickú interakciu so svetom. AI môže robotom pomôcť lepšie fungovať v neštruktúrovaných, premenlivých prostrediach, no prepojenie softvérovej inteligencie s bezpečným a spoľahlivým fyzickým konaním zostáva jednou z hlavných otvorených výskumných výziev odboru.
Najväčšou neznámou zostáva to, čo sa nedá jednoducho zmerať v jednom článku: do akej miery sa výsledky z laboratórií v Bratislave, Košiciach a Nitre reálne premietnu do bežnej praxe slovenských fabrík, nemocníc a fariem, a nie iba do demonštračných projektov a diplomových prác. Podujatia ako MedTech Day naznačujú, že aspoň časť pracovísk si túto otázku kladie vedome — a snaží sa na ňu odpovedať nie jedným efektným vynálezom, ale budovaním prepojenej infraštruktúry ľudí, firiem a inštitúcií.
