Firmy tajne najímajú ľudí späť, ktorých prepustili kvôli AI. A platia im menej

Vlna prepúšťania s odôvodnením „nahrádza nás AI“ zasiahla americký trh práce v roku 2025 tvrdo podľa firmy Challenger, Gray & Christmas prišlo o prácu 55-tisíc pracovníkov s explicitným odkazom na umelú inteligenciu, súčasť celkových 1,17 milióna prepustení, najviac od vrcholu pandémie COVID-19. O rok neskôr prichádza vyriešenie, ktoré nikto neočakával: podľa analytickej firmy Forrester až 55 percent zamestnávateľov svoje rozhodnutie o prepustení kvôli AI ľutuje a polovica z týchto prepustení sa má tajne zvrátiť. Lenže návrat nie je happy end, ako by sa mohlo zdať.

Prečo firmy prepúšťali skôr, než mali dôvod

Kľúčovým vysvetlením celého fenoménu je jedna nepríjemná pravda, ktorú pomenoval samotný Forrester: mnoho firiem sa natoľko sústredilo na naháňanie AI efektívnosti, že si vôbec neurčili, čo AI dokáže reálne ponúknuť. Príliš často vedenie firiem prepúšťalo zamestnancov na základe budúceho prísľubu AI, nie preukázanej schopnosti. Inými slovami firmy stavali na demo prezentáciách predajcov softvéru a pilotných projektoch, nie na produkčne overenej realite.

Podľa analýzy platformy JobsPikr väčšina rozhodnutí o prepúšťaní kvôli AI v roku 2026 vzniká na základe inštinktu, tlaku investorov a mediálnej úzkosti nie na základe skutočných dát z trhu práce. Keď sa sľúbená AI kapacita neukázala v praxi, firmy stáli pred voľbou: priznať chybu a znova najať pôvodných zamestnancov za pôvodné mzdy, alebo potichu zaplniť medzery lacnejšou pracovnou silou v zahraničí. Forrester predpokladá, že väčšina firiem si vyberie druhú možnosť.

Klarna: najznámejší prípad zvráteného rozhodnutia

Najcitovanejším príkladom tohto vzorca je švédska fintech firma Klarna. Podľa reportu HR Executive Klarna nahradila 700 zamestnancov zákazníckej podpory AI systémom no kvalita služieb klesla, zákazníci sa búrili a firma bola nútená ľudí znova najať. Klarna nie je izolovaný prípad, podobný vzorec sa opakuje naprieč odvetviami, od bankovníctva po technologické firmy.

Analytička spoločnosti Gartner Kathy Ross vo februárovej správe z roku 2026 upozornila, že najnovšie prepúšťanie bolo v skutočnosti ovplyvnené širšími ekonomickými podmienkami, nie len automatizáciou. Ako organizácie narážajú na limity AI a rastúce očakávania zákazníkov, budú musieť znova investovať do ľudského talentu, aby udržali kvalitu služieb. Gartner v tej istej správe predpovedá, že do roku 2027 opätovne najme 50 percent firiem, ktoré pripísali znižovanie stavov AI, často pod inými pracovnými titulmi, než mali pôvodne.

Strach na oboch stranách stola

Zaujímavým paradoxom je, že strach z AI sa medzi zamestnávateľmi a zamestnancami takmer identicky zrkadlí. Podľa prieskumu Reuters/Ipsos sa 53 percent Američanov obáva, že AI pripraví o prácu niekoho v ich domácnosti. Report Software Finder z roku 2026 zase zistil, že rovnakých 53 percent pracujúcich sa obáva, že AI nástroje spôsobia, že ich rola bude pôsobiť menej potrebne.

Analytička Gartner Jackie Swanson tento rozpor pomenovala presne: „Každá organizácia má plán zavádzania AI. Takmer žiadna nemá úprimný plán, čo AI robí s ich ľuďmi, ich tempom a ich pipeline budúcich lídrov.“ Firmy teda majú detailné technologické roadmapy, no chýba im rovnako detailný plán pre ľudský dopad týchto zmien.

Kontrolný zoznam: ako spoznať predčasné prepúšťanie

Podľa analýzy The DAILY Brief existuje niekoľko konkrétnych signálov, že firma prepúšťa predčasne, teda skôr, než AI kapacita bola skutočne overená. Kľúčovým testom je, či AI systém beží v produkcii minimálne 90 dní pri požadovanej kvalite práce, nie len v demo prezentácii alebo testovacom prostredí predajcu. Ďalším faktorom je, či má firma zmapované úlohy, ktoré AI nedokáže zvládnuť a plán, kto ich prevezme namiesto prepustených zamestnancov. Autori odkazujú na takzvaný „6-percentný problém“ pri IBM, kde zostávajúca časť práce, ktorú AI nedokázala automatizovať, spôsobila problémy podobné tým, ktoré priviedli austrálsku banku CBA k zvráteniu vlastného prepúšťania.

Treťou podmienkou je zachytenie inštitucionálnej pamäte pred odchodom zamestnancov, teda dokumentácia procesov a znalostí, ktoré dlhoroční pracovníci nosia v hlave a ktoré sa pri náhlom odchode strácajú nenávratne.

Firmy, ktoré sa vyhli chybe: dobrovoľné alternatívy

Nie všetky spoločnosti sa vydali cestou prepúšťania. Podľa TheNextWeb niektoré firmy zvolili alternatívny, postupnejší prístup. Technologický riaditeľ firmy Ironclad osobne viedol interné školenia zamestnancov o AI nástrojoch namiesto ich nahrádzania. Výrobca sirupov Torani sa pýši, že za 103 rokov existencie neuskutočnil ani jedno prepúšťanie a tento prístup si udržal aj počas AI transformácie. Softvérová firma Superhuman necháva jednotlivé tímy vybrať si vlastné AI nástroje namiesto centrálneho príkazu zhora.

„Nezačíname direktívou o AI zhora nadol,“ vysvetlil Kenny Mendes, riaditeľ pre ľudské zdroje Superhuman. Tímy, ktoré sú bližšie k problému, si samy vyberú nástroj čo podľa neho zabraňuje tomu, aby zmena pôsobila ako čisté znižovanie nákladov, a namiesto toho ju zamestnanci vnímajú ako riešenie problému, ktorý sami identifikovali.

Meta ako protipríklad: 8-tisíc prepustených uprostred miliardových investícií

Kontrastom k opatrnejším firmám je Meta, ktorá v máji 2026 prepustila 8-tisíc zamestnancov súčasne s presmerovaním miliárd dolárov do AI infraštruktúry. Tento typ rozhodnutia masívne prepúšťanie súbežne s masívnymi investíciami do AI kapacít je presne vzorcom, ktorý Forrester označuje za rizikový, pretože naznačuje uprednostnenie krátkodobého zníženia nákladov pred overenou dlhodobou stratégiou.

Európa rieši inú otázku: nie či, ale kedy a za akú cenu

Kým Amerika debatuje, či majú firmy vôbec informovať zamestnancov o tom, čo AI robí s ich pracovnými miestami, Európa túto otázku už vyriešila zákonom a rieši, kedy presne a s akými sankciami. Smernica 2025/2450, revidujúca pravidlá pre Európske podnikové rady (European Works Councils), musí byť transponovaná do národných zákonov členských štátov do 1. januára 2028. Smernica vyžaduje informovanie a konzultácie so zamestnancami „v dostatočnom čase a vo forme, ktorá umožňuje dôkladné posúdenie“ ešte pred prijatím rozhodnutí, ktoré zásadne menia charakter práce.

Kľúčovým rozdielom oproti dobrovoľným americkým iniciatívam je vynútiteľnosť. Členské štáty musia zaviesť účinné a odstrašujúce finančné sankcie počítané s prihliadnutím na obrat firmy, teda pokuty naviazané na veľkosť podniku, nie paušálne sumy, ktoré by veľké korporácie mohli jednoducho zaplatiť ako súčasť podnikania.

Dva kontinenty, dva rôzne argumenty

Situácia sa dá zhrnúť jednoducho: Amerika debatuje, či vôbec povedať zamestnancom, čo im AI robí s prácou. Európa už rieši, kedy, akou formou a za akú cenu je nutné to urobiť podľa zákona. Kým americké firmy ako Superhuman alebo Ironclad volia konzultatívny prístup dobrovoľne, pretože zistili, že funguje lepšie európske firmy k tomu budú od roku 2028 právne zaviazané, s hrozbou pokút naviazaných priamo na ich obrat.

Pre pracovníkov v oboch regiónoch zostáva realita rovnaká: strach z AI je opodstatnený, no nie vždy z dôvodov, ktoré si predstavovali. Nie je to strach z toho, že AI ich prácu skutočne prevezme, je to strach z toho, že firma urobí unáhlené rozhodnutie na základe nepreukázanej technológie, a keď sa ukáže ako chybné, návrat do zamestnania príde s nižšou mzdou alebo úplne inými podmienkami než predtým.