Rok 2026 prináša jedno z najsilnejších El Niño v histórii meraní a podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) existuje viac než 90-percentná šanca, že tohtoročná udalosť dosiahne kategóriu takzvaného „super El Niño“. Presne v tomto momente prišiel tím vedený paleoklimatologičkou Julií Cole z Michiganskej univerzity so zisteniami, ktoré dávajú súčasnému vývoju nový, znepokojujúci kontext. Podľa štúdie publikovanej v auguste 2026 v prestížnom časopise Science sú výkyvy El Niño vo východnom Pacifiku za posledných štyridsať rokov o približne 36,5 percenta silnejšie než v predindustriálnej ére a silnejšie než kedykoľvek za posledných tisíc rokov.
Prečo je ťažké merať minulosť oceánu
El Niño–južná oscilácia (ENSO) je najväčším zdrojom medziročnej klimatickej premenlivosti na Zemi. Ide o cyklický jav, pri ktorom sa teplo a vlhkosť v tropickom Pacifiku a atmosfére nad ním pravidelne presúvajú medzi dvoma extrémami teplejšou fázou El Niño a chladnejšou fázou La Niña. Tieto výkyvy sa odohrávajú na pozadí postupne rastúcich globálnych teplôt spôsobených klimatickou zmenou, no dlho nebolo jasné, či dodatočná energia v atmosfére a oceánoch robí výkyvy ENSO dramatickejšie, alebo nie.
Problémom bolo, že priame merania teploty oceánu siahajú len niekoľko desaťročí do minulosti. Aby vedci zistili, či sú súčasné silné El Niño udalosti v kontexte dejín nezvyčajné, potrebovali oveľa dlhší záznam. Julia Cole preto viedla tím, ktorý sa vydal na Galapágy súostrovie priamo v srdci oblasti, kde El Niño spôsobuje najextrémnejšie výkyvy teploty v celom oceáne.
Riešením sa stali koraly. Ako vysvetľuje Cole vo svojom článku pre Phys.org, koraly rastú približne jeden až dva centimetre ročne a pri raste ukladajú vrstvy uhličitanu vápenatého, do ktorých sa zapisuje chemický odtlačok teploty vody, v ktorej práve rástli. Tím odobral vzorky z 28 koralových jadier z 13 kolónií naprieč piatimi ostrovmi galapágskeho súostrovia kombináciu živých kolónií aj stáročných skamenených koralových blokov.
Podľa denníka Science (AAAS) vedci merali v jednotlivých vrstvách pomer stroncia k vápniku a pomer ťažkého a ľahkého izotopu kyslíka, oba ukazovatele reagujú na teplotu okolitej vody. Počas El Niño, keď sa voda okolo Galapág otepľuje, uhličitan zachytáva menej ťažkých atómov stroncia a teplejšia voda zároveň uprednostňuje zabudovanie ľahšieho izotopu kyslíka, čím sa znižuje jeho pomer voči ťažšiemu izotopu.
Klimatologička Samantha Stevensonová z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, spoluautorka štúdie, prirovnala tento postup pre stanicu KCLU k výskumu letokruhov stromov — koraly rastú v reakcii na podmienky oceánu okolo seba rovnako, ako stromy rastú v reakcii na podmienky počasia, a vrstvu rastu možno z jadra „vyčítať“ podobným spôsobom.
Tri obdobia, jeden jasný trend
Tím rozdelil tisícročný záznam na tri obdobia: „predindustriálne“ obdobie od roku 1000 do roku 1850, „obdobie 20. storočia“ od roku 1850 do roku 1983, a „moderné“ obdobie začínajúce rokom 1984. Podľa portálu Study Finds zostali teplotné výkyvy vo východnom Pacifiku pomerne pokojné a stabilné od roku 1000 približne do polovice 19. storočia. Následne začali od konca 19. storočia mierne stúpať, no k prudkému nárastu došlo až za posledných zhruba 40 rokov. Každé z troch období sa pritom štatisticky jasne líšilo od predchádzajúceho, pričom sila výkyvov rástla s tým, ako sa vedci blížili k súčasnosti.
Kľúčové zistenie štúdie je, že sila zmien ENSO sa v priebehu tisícročia menila súbežne s otepľovaním globálnej teploty. „Ukazujeme, že sila zmien El Niño sa mení súbežne s otepľovaním globálnej teploty,“ cituje Cole server The Brighter Side of News. Podľa Ars Technica tím explicitne vylúčil, že by za nárastom stáli známe prirodzené cykly, čo posilňuje záver, že hlavnou príčinou je otepľovanie spôsobené človekom.
Prečo majú byť vedci znepokojení dvakrát
Štúdia neprináša len historický opis. Poukazuje aj na medzeru v tom, ako dobre rozumieme budúcemu vývoju. Podľa Forbesu väčšina existujúcich klimatických modelov nedokázala reprodukovať nárast v takom rozsahu, aký zaznamenali koraly. Stevensonová k tomu poznamenala, že ju znepokojuje, že žiadny z klimatických modelov nezachytil nárast, ktorý pozorovali v koralovom zázname čo pravdepodobne znamená, že modelom chýba niečo podstatné o tom, ako El Niño reaguje na klimatickú zmenu, a je potrebné zistiť prečo.
Nezávislá klimatologička Kim Cobbová z Brownovej univerzity, ktorá sa na štúdii nepodieľala, ju podľa CNN označila za „blízku zlatému štandardu“ vzhľadom na správny výber archívu aj miesta, kde El Niño zanecháva najsilnejšiu stopu. Podľa Cobbovej ide o včasný a dôležitý príspevok k otázke, ako klimatická zmena ovplyvňuje silu El Niño, a štúdia prináša čerstvý dôkaz, že práve človekom spôsobené otepľovanie môže byť zodpovedné za časť rekordnej veľkosti tohtoročnej udalosti.
Prečo na sile El Niño toľko záleží
Silné El Niño udalosti nie sú len abstraktným klimatickým javom, v minulosti mali priame a smrteľné dôsledky. Cole vo svojom texte pre Phys.org pripomína, že El Niño v rokoch 1982 – 83 prispelo ku klimatickým extrémom po celom svete, od záplav v Keni a Peru až po sucho v Indonézii a Brazílii, s odhadovanými nákladmi pre svetovú ekonomiku až 4 bilióny dolárov. Podobne silné El Niño v rokoch 1997 – 98 spôsobilo 23-tisíc úmrtí v dôsledku chorôb a klimatických katastrof. Prvé zdokumentované super El Niño v rokoch 1982 – 83 podľa portálu Inside Climate News zabilo približne 95 percent plytkovodných koralov okolo Galapág, takmer presne v čase, keď Cole začínala svoju výskumnú kariéru.
Ekonomický dosah El Niño podrobne zmapovala aj samostatná štúdia z roku 2023 v časopise Science, ktorú viedli Christopher Callahan a Justin Mankin z Dartmouth College. Podľa nej El Niño trvalo znižuje ekonomický rast jednotlivých krajín, pričom udalostiam z rokov 1982 – 83 a 1997 – 98 pripísali celosvetové straty príjmov vo výške 4,1 bilióna a 5,7 bilióna dolárov. Podľa Dartmouth College môže hospodársky pokles po silnom El Niño trvať až 14 rokov a Mankin a Callahan odhadli, že celosvetové ekonomické straty spôsobené El Niño môžu počas 21. storočia dosiahnuť 84 biliónov dolárov, ak klimatická zmena zosilní jeho frekvenciu aj silu a to aj v prípade, že sa naplnia súčasné sľuby svetových lídrov v oblasti znižovania emisií. Mankin v štúdii tiež upozornil, že globálny vzorec vplyvu El Niño na klímu a prosperitu rôznych krajín odráža nerovnomerné rozdelenie bohatstva aj klimatického rizika vo svete El Niño podľa neho zosilňuje širšie nerovnosti spôsobené klimatickou zmenou a neúmerne zasahuje tých najmenej odolných a najmenej pripravených.
Čo môže priniesť rok 2026
Súčasný vývoj dodáva výskumu naliehavosť. Podľa spravodajskej agentúry AFP sa posilňujúce El Niño v rovníkovom Pacifiku v roku 2026 má stať najsilnejším kedy zaznamenaným, prekonávajúc aj predchádzajúce významné roky 2015, 1997 a 1982, pričom vyvrcholiť by malo koncom roka a priniesť rekordné globálne teploty v roku 2027. Jeho dôsledky sú už teraz citeľné od sucha zasiahnutej strednej Ameriky až po Indonéziu, kde podnecuje rozsiahle lesné požiare. Podľa Yahoo News El Niño už poháňa vážnu potravinovú krízu v strednoamerickom Suchom koridore, kde hlásilo katastrofálne straty úrody viac než 70-tisíc domácností pestujúcich kukuricu.
Cole vo svojom komentári pre Phys.org poznamenáva, že súčasná epizóda El Niño zakladá na už prebiehajúcom globálnom otepľovaní a pravdepodobne dočasne „supernabije“ nárast teploty, aký by sme za normálnych okolností očakávali len zo skleníkových plynov. Niektoré projekcie podľa nej naznačujú, že globálne teploty by mohli v roku 2026 alebo 2027 dosiahnuť 1,7 až 1,8 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou, teda výrazne nad súčasným rekordom.
Napriek naliehavosti výskumníci zdôrazňujú aj hranice svojej metódy. Cole to zhrnula výstižne pre AFP: koraly sú stroj času do minulosti, nie stroj času do budúcnosti. Presne preto podľa nej štúdia zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu ak klimatické modely doteraz systematicky podceňovali silu, akou klimatická zmena ovplyvňuje El Niño, potom môžu podceňovať aj budúce riziko.
