Slovenská veda si posledné desaťročia niesla zvláštny paradox. Na jednej strane vznikali kvalitné vedecké tímy, slovenskí vedci publikovali v prestížnych časopisoch a získavali medzinárodné granty. Na druhej strane sa verejná diskusia často niesla v znamení rovnakých tém – nízke financovanie, odchod mladých vedcov do zahraničia a otázka, prečo krajina nedokáže lepšie využiť svoj vedecký potenciál.
Výsledky druhého kola Hodnotenia výskumnej a tvorivej činnosti (VER 2026), ktoré zverejnilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, prinášajú do tejto diskusie nový prvok: dáta.
Podľa výsledkov hodnotenia sa kvalita hodnotených vedeckých a tvorivých výstupov na verejných vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied zvýšila približne o 40 percent v porovnaní s predchádzajúcim kolom hodnotenia.
Samotné číslo však nie je odpoveďou. Je začiatkom otázky.
Znamená to, že slovenská veda skutočne vstúpila do novej éry? Alebo iba získala presnejší spôsob, ako pomenovať kvalitu, ktorá tu už existovala?
Keď sa veda začne hodnotiť inak
VER 2026 predstavuje významnú zmenu v tom, ako Slovensko posudzuje kvalitu výskumu.
Hodnotenie sa nesústredilo iba na počet publikácií alebo vedeckých výstupov. Posudzovalo výskum v 28 oblastiach rozdelených do siedmich hlavných skupín.
Do procesu bolo zapojených 169 zahraničných expertov z 23 krajín, ktorí hodnotili výskumné organizácie na Slovensku.
Expertné panely sledovali tri základné oblasti:
Tvorivé výstupy – teda kvalitu a význam vedeckých alebo umeleckých výsledkov.
Spoločenský dosah – otázku, či výskum prekračuje hranice akademického prostredia a prináša hodnotu pre priemysel, verejnú správu alebo spoločnosť.
Tvorivé prostredie – podmienky, v ktorých výskum vzniká, vrátane kvality tímov, spolupráce a schopnosti rozvíjať nové generácie vedcov.
Metodika vychádza z princípov podobných britskému systému Research Excellence Framework (REF), ktorý patrí medzi najznámejšie modely hodnotenia vedeckých inštitúcií podľa kvality výskumu.
Rozdiel oproti minulosti je zásadný: otázka už neznie iba „koľko toho vedci vytvorili“, ale aj „čo tento výskum znamená“.
Od publikácií k dopadu
Práve spoločenský dosah patrí medzi najzaujímavejšie prvky nového hodnotenia.
Veda totiž často existuje v priestore, ktorý je pre verejnosť neviditeľný. Roky práce v laboratóriu, analýza dát alebo štúdium historických dokumentov môžu pôsobiť vzdialene od každodenného života.
V skutočnosti však mnohé vedecké výsledky ovplyvňujú oblasti, ktoré ľudia riešia každý deň.
Výskum v oblasti precízneho poľnohospodárstva môže pomáhať farmárom efektívnejšie využívať vodu, hnojivá a pôdu.
Výskum materiálov môže prispieť k vývoju nových technológií pre priemysel.
Analýzy spoločenských a ekonomických javov môžu poskytovať odborné podklady pre verejné rozhodovanie.
VER 2026 preto prináša aj zmenu pohľadu: kvalitná veda nie je iba tá, ktorá vzniká v špičkovom časopise. Je to aj tá, ktorá dokáže meniť svet mimo univerzitných budov.
Koniec univerzít typu „všetko pre všetkých“?
Jedným z najvýraznejších trendov posledných rokov je postupná profilácia výskumných pracovísk.
Moderná veda je príliš rozsiahla na to, aby každá univerzita alebo inštitúcia mohla byť špičková vo všetkých oblastiach.
Úspešné pracoviská sa čoraz viac sústreďujú na oblasti, kde majú tradíciu, odborné kapacity alebo strategickú výhodu.
Výsledky VER naznačujú, že medzi silnými pracoviskami sa často objavujú tímy s jasným odborným zameraním, intenzívnou medzinárodnou spoluprácou a schopnosťou zapájať sa do zahraničných grantových schém.
Neznamená to však, že samotná profilácia automaticky vytvára kvalitu. Hodnotenie ukazuje súvislosti, nie jednoduché príčiny.
Či nový systém financovania a výkonnostné zmluvy skutočne povedú k dlhodobému rastu kvality, ukážu až nasledujúce roky.
Čo VER 2026 nehovorí
Pri interpretácii výsledkov je dôležité nezabudnúť na jednu vec:
VER nie je rebríček univerzít.
Nehovorí, ktorá vysoká škola je „najlepšia“.
Hodnotí kvalitu výskumu v konkrétnych oblastiach.
Je to skôr mapa vedeckého územia než ligová tabuľka.
Ukazuje, kde Slovensko disponuje silnými tímami, kde existuje medzinárodne konkurencieschopný výskum a kde sú potrebné ďalšie investície.
Čísla sú začiatok, nie cieľ
Výsledky VER 2026 budú jedným z podkladov pre nastavovanie financovania výskumu a výkonnostných zmlúv na ďalšie obdobie.
Pre štát predstavujú nástroj rozhodovania.
Pre univerzity a výskumné organizácie predstavujú spätnú väzbu.
Pre vedcov však zostáva realita každodenného výskumu: získavanie grantov, práca s obmedzenými zdrojmi, budovanie tímov a snaha vytvárať poznanie, ktoré má význam.
Najväčšou výzvou preto nebude samotné meranie kvality.
Slovensko už dnes dokáže vedu hodnotiť.
Ťažšia otázka znie:
Dokáže vytvoriť podmienky, aby kvalita, ktorú hodnotenie odhalilo, mohla dlhodobo rásť?
VER 2026 preto nie je konečný verdikt o slovenskej vede.
Je to prvé podrobnejšie zrkadlo.
A teraz záleží na tom, čo v ňom Slovensko uvidí.
Zdroje a ďalšie čítanie
Oficiálne dokumenty a hodnotenie VER 2026
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR – VER 2026
Kompletné informácie o metodike, hodnotených oblastiach, výsledkoch a dokumentoch hodnotenia.
Výsledky periodického hodnotenia VER 2026
Oficiálne výsledky hodnotenia kvality tvorivej činnosti slovenských verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií.
Metodika VER 2026
Dokument vysvetľujúci spôsob hodnotenia, tri hodnotiace piliere a oblasti výskumu.
Súvisiace témy
Research Excellence Framework (REF)
Britský systém hodnotenia kvality výskumu, ktorým sa slovenský model VER čiastočne inšpiruje.
Výkonnostné zmluvy vo vysokom školstve
Materiály Ministerstva školstva k prepojeniu kvality výskumu, financovania a strategických cieľov vysokých škôl.
Príklady vedeckých oblastí spomínaných v článku
Precízne poľnohospodárstvo
Výskumný smer prepájajúci poľnohospodárstvo, satelitné dáta, senzory a umelú inteligenciu s cieľom efektívnejšie využívať zdroje.
Materiálový výskum a priemyselné aplikácie
Oblasť, v ktorej slovenské pracoviská prepájajú základný výskum nových materiálov s potrebami priemyslu.
Spoločenský dosah vedeckého výskumu
Nový prvok hodnotenia VER, ktorý sleduje, ako výskum ovplyvňuje spoločnosť mimo akademického prostredia.
