Keď mladý človek narazí na internete na tvrdenie, že sa verejnosti zatajujú dôkazy o kontakte s mimozemskou civilizáciou, čo urobí? Podľa rozsiahleho výskumu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) väčšina mladých ľudí pri kontakte s podobným obsahom nijako nereaguje – často ho jednoducho preskočí a pokračuje ďalej v prezeraní online obsahu.
Toto zdanlivo banálne správanie odhaľuje širšiu otázku: ako mladí ľudia narábajú s informáciami v prostredí, v ktorom trávia veľkú časť svojho informačného života, a akú mieru digitálnej odolnosti si v ňom vytvárajú.
Čo ukázal výskum HoDeKoProM
VÚDPaP v decembri 2024 ukončil dvojročný projekt HoDeKoProM (Vnímanie hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy medzi mladými ľuďmi), financovaný z programu Erasmus+. Do kvantitatívnej časti sa zapojilo 2075 slovenských študentov a študentiek. Výskum doplnili skupinové rozhovory s adolescentmi aj dospelými, ktorí s mládežou pracujú, na Slovensku aj v Česku.
Keďže išlo o anonymné dotazníkové zisťovanie, zachytáva predovšetkým deklarované postoje a skúsenosti respondentov. Ako pri každom podobnom prieskume, interpretácia výsledkov závisí od kvality vzorky, spôsobu zberu dát a ochoty účastníkov odpovedať pravdivo.
Podobnú opatrnosť si vyžaduje aj samotné používanie pojmov hoax, dezinformácia, konšpiračná teória a propaganda. V spoločenských vedách sa tieto kategórie môžu vymedzovať rôznym spôsobom a ich význam závisí aj od kontextu, v ktorom sa používajú. Vedecká interpretácia výsledkov preto závisí aj od toho, ako boli tieto pojmy v projekte definované a aké konkrétne tvrdenia boli vybrané na testovanie. Dôležité je aj to, do akej miery bolo možné rozlíšiť medzi nepresnosťou informácie, jej zavádzajúcim podaním a prípadným zámerom jej šírenia.
Napriek týmto limitom priniesol výskum niekoľko jasných a opakujúcich sa vzorcov:
- Väčšina mladých ľudí dezinformácie ignoruje. Takmer 6 z 10 opýtaných uviedlo, že na ne nijako nereaguje.
- Overovanie je skôr výnimkou. Len menšia časť aktívne overuje pravdivosť informácií. Väčšina sa spolieha na intuíciu alebo prvý dojem. Viac času venujú prevereniu iba vtedy, keď ide o osobne dôležité témy.
- Pojmy sa im často miešajú. Časť respondentov mala problém spoľahlivo rozlíšiť medzi hoaxom, dezinformáciou, konšpiračnou teóriou a propagandou.
- Emocionálne sú väčšinou ľahostajní. Veľkú časť online obsahu len bezcieľne prechádzajú. Výraznejšie negatívne emócie (hnev, frustrácia) sa objavujú najmä vtedy, keď dezinformácie ohrozujú zraniteľné skupiny – napríklad deti alebo seniorov.
- Rodové rozdiely existujú. Muži častejšie než ženy a osoby iného rodu uviedli, že píšu vysvetľujúce komentáre pod nepravdivé príspevky a nahlasujú ich administrátorom.
Jedno z testovacích tvrdení – že sa verejnosti zatajujú dôkazy o kontakte s mimozemskou civilizáciou – získalo súhlas približne 36 % respondentov. Samotný VÚDPaP uvádza, že cieľom bolo skúmať vnímanie a reakcie mladých ľudí na dezinformácie a nie merať jednoduchú „vieru v konšpirácie“. Skôr poukazuje na širší problém: časť mladých ľudí má problém spoľahlivo rozlišovať medzi rôznymi typmi nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií.
Prečo je to dôležité
Ľahostajnosť k dezinformáciám nemusí znamenať, že mladí ľudia sú k nim imúnni. Skôr naznačuje, že informačné prostredie, v ktorom vyrastajú, je pre nich príliš preplnené, rýchle a ťažko uchopiteľné. Ak veľká časť obsahu prejde bez overenia a bez aktívnej reflexie, môže to predstavovať výzvu pre schopnosť kriticky vyhodnocovať informácie, ktoré formujú názory a rozhodovanie mladých ľudí.
Výskum zároveň ukázal, že viac ako polovica mladých ľudí nikdy neabsolvovala systematické vzdelávanie zamerané na odhaľovanie nepravdivých informácií. Pedagógovia a pracovníci s mládežou pritom sami pociťujú nedostatok podpory a vhodných materiálov.
Prepojenie s duševným zdravím
HoDeKoProM nie je izolovaný projekt. VÚDPaP súbežne realizuje národný projekt Systémová podpora duševného zdravia a prevencie (2023–2026). Jeho súčasťou je aj mobilná aplikácia Sanity a budovanie databázy overených preventívnych programov pre školy a poradenské zariadenia.
Doteraz sa stav duševného zdravia mládeže na Slovensku často odhadoval nepriamo – cez počet telefonátov na krízové linky, návštevnosť online poradní alebo nárast záujmu o psychologickú pomoc. Tieto dáta však hovoria skôr o tých, ktorí už vyhľadali podporu, než o celkovom obraze populácie.
V roku 2026 má preto po prvý raz vyjsť národná správa o duševnom zdraví žiakov a študentov. Ako pri jej ohlásení uviedol minister školstva Tomáš Drucker, správa má umožniť systematicky monitorovať vzdelávací, kognitívny, emocionálny a sociálny vývin detí a mládeže a poskytnúť relevantné a reprezentatívne dáta.
Hoci projekty o dezinformáciách a duševnom zdraví riešia odlišné otázky, spája ich spoločný cieľ: lepšie porozumieť tomu, ako digitálne prostredie ovplyvňuje prežívanie, rozhodovanie a odolnosť mladých ľudí.
Čo z toho môžu urobiť rodičia, učitelia a samotní mladí ľudia
Zistenia výskumu HoDeKoProM neznamenajú, že mladí ľudia sú voči dezinformáciám bezbranní. Ukazujú skôr niečo iné: že v preťaženom digitálnom prostredí sa u veľkej časti z nich prejavuje pasívnejší spôsob spracovania informácií.. Dezinformáciu často nespochybnia, ale ani ju neprijmú – jednoducho ju preskočia.
Tento postoj môže pôsobiť ako ochrana. Z hľadiska dlhodobej mediálnej gramotnosti však niesie riziko. Ak človek väčšinu obsahu prechádza bez overenia a bez vedomého rozhodnutia, oslabuje sa návyk klásť si základné otázky: Odkiaľ táto informácia pochádza? Prečo ju vidím práve teraz? Čo z nej vyplýva?
Výskum pritom ukázal, že viac ako polovica mladých ľudí nikdy neabsolvovala systematické vzdelávanie zamerané na prácu s overovaním informácií a rozpoznávaním zavádzajúceho alebo nepresného obsahu. Zároveň pedagógovia sami pociťujú nedostatok podpory. Z toho vyplýva niekoľko konkrétnych smerov:
- Nestačí upozorňovať na konkrétne hoaxy. Účinnejšie je učiť rozlišovať typy informácií (hoax, dezinformácia, konšpiračná teória, propaganda) a trénovať jednoduché overovacie návyky.
- Dôležité je znižovať automatické scrolovanie. Aj krátke zastavenie pri vybranom obsahu a otázka „Prečo mi to systém ukazuje?“ môže posilniť vedomé spracovanie informácií.
- Emocie nie sú na prekážku. Výskum ukázal, že mladí ľudia silnejšie reagujú vtedy, keď dezinformácia ohrozuje zraniteľné skupiny. Túto citlivosť možno využiť – nie na vyvolávanie strachu, ale na diskusiu o dôsledkoch nepravdivých tvrdení.
- Podpora učiteľov je kľúčová. Bez metodických materiálov a praktických nástrojov zostane mediálna výchova často len formálna.
Zistenia VÚDPaP preto nehovoria len o tom, čo mladí ľudia robia so spravodajstvom a konšpiráciami. Hovoria aj o tom, aký typ podpory v digitálnom prostredí reálne potrebujú – nie moralizovanie, ale konkrétne zručnosti, ktoré im pomôžu orientovať sa v informačnom šume.
Čo z toho vyplýva
Zistenia HoDeKoProM nie sú určené na to, aby zostali v zásuvke. Majú poslúžiť ako podklad pre systematickejšiu mediálnu výchovu a dlhodobú podporu učiteľov aj pracovníkov s mládežou.
Prvá národná správa o duševnom zdraví mládeže v roku 2026 a výsledky projektu HoDeKoProM preto nie sú len ďalšími výskumnými výstupmi. Sú príležitosťou prejsť od čiastkových ukazovateľov a jednorazových aktivít k trvalejšej podpore mediálnej gramotnosti a duševnej odolnosti generácie, ktorá vyrastá v digitálnom svete.
Zdroje
- Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Dezinformácie z pohľadu mladých ľudí a mediálnej výchovy (slovensko-český kontext). Výskumná správa projektu HoDeKoProM, 2024. https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2024/10/Sprava-HoDeKoProM-SK-verzia.pdf
- Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Mladí a dezinformácie: Aké sú hlavné zistenia výskumu HoDeKoProM? 2025. https://vudpap.sk/mladi-a-dezinformacie-ake-su-hlavne-zistenia-vyskumu-hodekoprom/
- Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Dezinformácie z pohľadu mladých ľudí a mediálnej výchovy – popis výskumnej úlohy HoDeKoProM. https://vudpap.sk/vyskum/dezinformacie-z-pohladu-mladych-ludi-a-medialnej-vychovy/
- Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Slovensko bude mať národnú správu o duševnom zdraví žiakov a študentov 2026. https://www.minedu.sk/slovensko-bude-mat-narodnu-spravu-o-dusevnom-zdravi-ziakov-a-studentov-2026/
- Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Podpora duševného zdravia – národný projekt Systémová podpora duševného zdravia a prevencie. https://www.minedu.sk/podpora-dusevneho-zdravia/
