Európa dlho zaostávala za Amerikou a Áziou vo výrobe čipov. To sa možno mení – a tentokrát potichu, bez veľkého hluku.
V komunite ľudí pohybujúcich sa v čipovom priemysle koluje zaujímavá informácia. Dve európske výskumné centrá – belgický Imec a nemecký Fraunhofer – majú údajne k dispozícii dve prelomové technológie, ktoré inde na svete nemajú. Jedna sa týka pokročilého skladania čipov, druhá tzv. čipletov – malých modulárnych blokov z ktorých sa moderné čipy skladajú ako stavebnica. Európa ich vraj zámerne drží v tajnosti pred USA aj Čínou. Oficiálne to nikto nepotvrdil, ale ani nevyvrátil.
Či je to pravda alebo nie, jedno je isté – Imec 9. februára 2026 otvoril niečo skutočne veľké.
Čo je Imec a prečo na tom záleží
Imec je belgické výskumné centrum ktoré stojí trochu mimo verejného záujmu, napriek tomu že patrí k najdôležitejším miestam sveta v oblasti technológií. Firmy ako TSMC, Samsung či Intel tam spolupracujú na čipoch ktoré prídu na trh o niekoľko rokov. Nie je to výrobca – je to miesto kde sa budúcnosť čipov najprv vymyslí a otestuje.
„Imec nastavuje technologické míľniky. V tejto organizácii vedia, kam odvetvie smeruje,“ povedal Jan Neuman, šéf českej firmy NenoVision, ktorej technológiu na meranie vlastností čipov používa napríklad Nvidia.
Čo je NanoIC a čo to znamená v praxi
- februára 2026 Imec oficiálne inauguroval linku NanoIC vo svojom sídle v belgickom Leuvene. imec Ide o prototypovaciu linku zameranú na čipy pod hranicou dvoch nanometrov — momentálne najvyspelejšiu svojho druhu na svete.
Pre predstavu čo to znamená: moderné čipy v dnešných smartfónoch sú na 3 až 4 nanometroch. Čím menší nanometer, tým výkonnejší a úspornejší čip. Hranica dvoch nanometrov je teda ďalší krok dopredu – čipy ktoré budú pohánať umelú inteligenciu, autonómne autá, medicínske prístroje či siete 6G.
NanoIC nie je bežná továreň – je to zdieľané prostredie kde firmy, výskumné inštitúty, startupy aj univerzity môžu testovať a zdokonaľovať technológie pred tým, než investujú obrovské sumy do masovej výroby.
Koľko to stálo a kto za tým stojí
Celková investícia do NanoIC predstavuje 2,5 miliardy eur. EÚ prispela 700 miliónmi, ďalších 700 miliónov dala flámska vláda a zvyšok pokryli priemyselní partneri na čele s holandským výrobcom litografických strojov ASML.
Okrem Imecu sú partnermi projektu CEA-Leti z Francúzska, Fraunhofer z Nemecka, VTT z Fínska, Tyndall National Institute z Írska a výskumné centrum z Rumunska. imec Ide teda o skutočne európsky projekt, nie len belgický.
Kľúčovým strojom linky bude zariadenie od ASML – tzv. High-NA EUV scanner, najvyspelejší litografický stroj na svete. Jeho príchod do Leuvenu je naplánovaný na polovicu marca 2026.
Prečo je to dôležité aj pre bežného človeka
Čipy sú dnes v úplne všetkom — v telefónoch, autách, nemocniciach, elektrárňach. Kto ich vyrába a kto ich technológiu vlastní, má obrovskú moc. Európa to dlho neriešila a platila za to — vysokými cenami, dodávateľskými krízami počas covidu, závislosťou od Taiwanu a Južnej Kórey.
Európsky Chips Act bol prijatý v roku 2022 s cieľom zdvojnásobiť európsky podiel na globálnej výrobe čipov na 20 percent do roku 2030. NanoIC je jeho najambicióznejší projekt.
„Nemáme luxus byť najväčší ani najsilnejší, ale máme možnosť byť najlepší,“ povedal na otváracom ceremoniáli flámsky ministerský predseda Matthias Diependaele. Či sa to podarí, ukáže až čas — ale základ sa kladie práve teraz.
