Vedci z Harvardovej univerzity a nemocnice Mass General Brigham zverejnili 9. februára 2026 v prestížnom časopise JAMA výsledky jednej z najrozsiahlejších štúdií o vplyve kávy a čaju na ľudský mozog. Sledovali viac ako 130 000 ľudí počas 43 rokov. Záver je jasný – dve až tri šálky kofeinovej kávy denne znižujú riziko demencie o 18 percent. Ale len tej s kofeínom.
Ako štúdia prebiehala
Výskum vychádzal z dvoch dlhodobých zdravotných štúdií – Nurses‘ Health Study (sledovanie žien od roku 1980 do 2023) a Health Professionals Follow-Up Study (sledovanie mužov od roku 1986 do 2023). Spolu tvorilo vzorku 131 821 zdravotníckych pracovníkov, ktorí na začiatku štúdie nemali rakovinu, Parkinsonovu chorobu ani demenciu. Ich priemerný vek bol v čase vstupu do štúdie okolo 45 až 55 rokov.
Každé dva až štyri roky účastníci vyplňovali podrobné dotazníky o svojich stravovacích návykoch vrátane spotreby kávy, čaju a bezkofeinovej kávy. Zároveň absolvovali testy kognitívnych funkcií – napríklad zapamätávanie slov a hlásili subjektívne vnímanie zhoršenia pamäti. Výskumný tím pod vedením prvého autora Yu Zhanga, epidemiológa na Mass General Brigham, potom sledoval diagnózy demencie a záznamy o úmrtí.
Výsledky: kofeínová káva áno, bezkofeinová nie
Po zohľadnení ostatných faktorov ovplyvňujúcich riziko demencie a genetických predispozícií, vzdelania, socioekonomického statusu, fajčenia, pohybu a užívaných liekov, výsledky ukázali konzistentný vzorec.
| Nápoj | Optimálna dávka | Zníženie rizika demencie | Kognitívne funkcie |
|---|---|---|---|
| Kofeínová káva | 2-3 šálky denne | -18 % | lepšie výsledky testov |
| Čaj | 1-2 šálky denne | -15 % | podobný efekt |
| Bezkofeinová káva | — | žiadny efekt | bez rozdielu |
Účastníci ktorí dali prednosť kofeinovej káve mali o 18 percent nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí ju pili len málo alebo vôbec. Zároveň hlásili menej príznakov subjektívneho poklesu kognitívnych funkcií – 7,8 percenta oproti 9,5 percenta u abstinentov. Bezkofeinová káva tieto výsledky nereplikovala, čo naznačuje, že práve kofeín je kľúčový aktívny faktor.
Zaujímavé je, že efekt pretrvával aj pri vysokej konzumácii – ľudia pijúci až päť šálok denne mali podľa Fast Company stále okolo 20-percentné zníženie rizika. Výhody teda nezmizli pri prekročení odporúčanej dávky – hoci optimálny efekt bol pri dvoch až troch šálkach.
Prečo kofeín mozog chráni – mechanizmy
Vedci naznačujú niekoľko biologických mechanizmov. Kofeín blokuje adenozínové receptory v mozgu – látku, ktorá spôsobuje únavu a u ktorej sa predpokladá, že prispieva k hromadeniu amyloidných plakov spojených s Alzheimerovou chorobou. Okrem kofeínu obsahuje káva aj ďalšie bioaktívne zlúčeniny – polyfenoly, kyselinu chlorogénovú a katechiíny – ktoré pôsobia ako antioxidanty, znižujú oxidatívny stres a zlepšujú cerebrovaskulárnu funkciu.
Čaj obsahuje navyše epigalokatechín-3-galát a L-teanín, ktoré podľa autorov štúdie môžu poskytovať ďalší neuroprotektívny efekt zlepšením relaxácie a ochranou nervových buniek. Predchádzajúce výskumy tiež ukázali, že kofeín zlepšuje citlivosť na inzulín a znižuje riziko cukrovky 2. typu – čo je samo osebe jeden z významných rizikových faktorov kognitívneho úpadku.
„Keď sme hľadali možné nástroje prevencie demencie, mysleli sme si, že niečo také rozšírené ako káva môže byť sľubnou diétnou intervenciou a náš jedinečný prístup k vysokokvalitným dátam zo štúdií prebiehajúcich viac ako 40 rokov nám umožnil túto myšlienku preveriť.“
Dr. Daniel Wang, senior autor štúdie, Mass General Brigham / Harvard Medical School | zdroj: JAMA
Čo to v praxi znamená – konkrétne čísla
Podľa analýzy Science Media Centre to možno ilustrovať jednoducho: zo 100 ľudí, ktorí kávu takmer nepijú, dostane počas 40 rokov demenciu asi 12. Z porovnateľnej skupiny 100 ľudí, ktorí pijú najviac kofeinovej kávy (priemerne okolo 3 šálok denne), dostane demenciu asi 10. Rozdiel sú teda zhruba 2 osoby zo 100 – čo nie je dramatický efekt, no pri celosvetovej populácii sa to premení na milióny ľudí.
Kritika: korelácia nie je príčinnosť
Experti štúdiu chvália za jej rozsah a dĺžku sledovania, no upozorňujú na dôležité obmedzenia. Ide o observačnú štúdiu – sleduje súvislosti, no nedokazuje priamu príčinnú súvislosť. Ľudia, ktorí pijú kávu, sa môžu líšiť od tých, čo ju nepijú, v mnohých ďalších aspektoch životného štýlu, ktoré výskumníci nemohli plne zachytiť.
Ďalším problémom je takzvaná reverzná kauzalita: ľudia, u ktorých sa začínajú objavovať prvé príznaky kognitívneho poklesu alebo srdcovo-cievnych problémov, môžu sami od seba prestať piť kávu – čo by skreslovalo výsledky v neprospech abstinentov. Štúdia tiež nezohľadnila rozdiely v type a príprave kávy – praženie, pôvod zrna ani spôsob prípravy.
„Hoci naše výsledky sú povzbudzujúce, je dôležité pamätať, že veľkosť efektu je malá a existuje veľa dôležitých spôsobov ochrany kognitívnych funkcií s pribúdajúcim vekom. Naša štúdia naznačuje, že kofeínová káva alebo čaj môžu byť jedným dielom tej skladačky.“
Dr. Daniel Wang, Mass General Brigham | zdroj: MGB Newsroom
Štúdia hovorí: nezačínajte piť kávu kvôli mozgu
Spoluautor štúdie Yu Zhang v rozhovore pre NBC News výslovne uviedol: „Neodporúčame ľuďom, ktorí kávu nepijú, aby začali.“ Štúdia potvrdila asociáciu, no nie priamu príčinnosť. Káva môže pri citlivých jedincoch zvyšovať krvný tlak, zhoršovať spánok alebo vyvolávať úzkosť – efekty, ktoré samy osebe negatívne ovplyvňujú mozgové zdravie.
Kontext: prečo je táto štúdia výnimočná
Podľa Nature ide o najdlhodobejšiu štúdiu svojho druhu – 43 rokov sledovania je bezprecedentné v oblasti výskumu kofeínu a kognitívneho zdravia. Predchádzajúce štúdie mali príliš krátke sledovacie obdobie na to, aby zachytili chorobu, ktorá sa vyvíja desiatky rokov. Veľkosť vzorky 131 821 účastníkov tiež výrazne prevyšuje predchádzajúce práce v tejto oblasti.
Demencia postihuje celosvetovo viac ako 55 miliónov ľudí a keďže účinná liečba po rozvinutí príznakov neexistuje, výskum preventívnych faktorov je mimoriadne dôležitý. Káva – druhý najpopulárnejší nápoj na svete po vode – je v tomto kontexte výnimočne zaujímavý predmet skúmania práve pre svoju dostupnosť a rozšírenosť.
Čo z toho vyplýva pre bežného človeka
Ak kávu pijete a nemáte zdravotné kontraindikácie, dve až tri šálky denne sú podľa tejto štúdie rozumnou voľbou z pohľadu dlhodobého zdravia mozgu. Ak dávate prednosť čaju, jedna až dve šálky denne prinášajú podobný efekt. Bezkofeinová káva tieto výhody neposkytuje. A ak kávu nepijete, táto štúdia nie je dôvodom začínať – efekt je štatisticky signifikantný, no v absolútnych číslach relatívne malý.
