Perex
Týždeň od 28. septembra do 4. októbra priniesol hneď tri významné vesmírne udalosti. SpaceX Starship prvýkrát dosiahol orbitu a vypustil 26 satelitov Starlink V3, európska sonda Juice úspešne vykonala gravitačný manéver okolo Zeme a posádka Crew-13 dosiahla Medzinárodnú vesmírnu stanicu v rekordnom americkom čase. Pokračovala aj komisionáž teleskopu Roman a na Slovensku vznikol prvý spin-off SAV zameraný na vesmírne technológie.
Svetová veda a technika
1. Starship prvýkrát dosiahol orbitu
28. septembra 2026 SpaceX úspešne vyniesol Starship (Flight 14) na orbitu Zeme – išlo o prvý orbitálny let tohto systému. Starship vypustil 26 operačných satelitov Starlink V3 (prvý operačný náklad). Misia však bola skrátená približne z plánovaných desiatich na približne tri hodiny kvôli predčasnému vypnutiu jedného motora Raptor. Super Heavy booster vykonal plánovaný manéver. Ide o dôležitý míľnik pre budúce lety k Mesiacu a Marsu.
Zdroj: SpaceX, SpacePolicyOnline
2. ESA Juice úspešne preletela okolo Zeme
28. septembra 2026 sonda Juice (Jupiter Icy Moons Explorer) úspešne preletela okolo Zeme. Najbližšie priblíženie bolo približne 8 640 km nad Indickým oceánom o 13:45 CEST. Manéver zmenil smer dráhy o zhruba 20° a zvýšil rýchlosť o približne 3,5 km/s. ESA potvrdila úspech a minimálnu spotrebu paliva. Sonda pokračuje v ceste k Jupiteru (prílet plánovaný na júl 2031).
Zdroj: ESA
3. Crew-13 dosiahla ISS v rekordnom americkom čase
- októbra 2026 sa posádka misie Crew-13 (SpaceX Dragon) pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici len 7 hodín a 55 minút po štarte. Ide o najrýchlejší let americkej kozmickej lode k ISS v histórii. Posádku tvorili NASA astronautky a astronauti Jessica Watkins (veliteľka) a Luke Delaney, kanadský astronaut Joshua Kutryk a ruský kozmonaut Sergey Teteryatnikov.
Zdroj: NASA
4. Roman Space Telescope – pokrok v komisionáži
Nancy Grace Roman Space Telescope pokračoval v testovaní prístrojov. Coronagraph Instrument zaznamenal prvé pozorovania hviezdneho svetla. Wide Field Instrument (približne 300-megapixelový infračervený prístroj) je aktívny. Vďaka úspore paliva NASA naďalej uvádza potenciálnu prevádzkovú životnosť až 22 rokov. Prvé vedecké snímky sa očakávajú začiatkom roka 2027.
Zdroj: NASA / JPL
Slovenská veda
1. Európska noc vedy a asteroid pre slovenského astronóma
Jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy (25. septembra) priniesol množstvo podujatí v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade. V Poprade odovzdali oficiálny dekrét Medzinárodnej astronomickej únie o pomenovaní asteroidu 20508 Marekhusarik (1999 RL25) po Marekovi Husárikovi z Astronomického ústavu SAV.
Zdroj: SAV
2. Prvý spin-off SAV prináša slovenskú technológiu do vesmíru
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV založil historicky prvý spin-off v prostredí SAV – spoločnosť IM-Space Technologies. Cieľom je komercializácia technológie kapacitného privárania svorníkov vo vákuu pre vesmírne aplikácie (overená v projekte ESA).
Zdroj: VEDA NA DOSAH / SAV
3. Ďalšie aktuality
- SAV ocenila špičkové publikácie z roku 2025.
- Pokračovali dni otvorených dverí na vysokohorských observatóriách Astronomického ústavu SAV.
Čo nás čaká budúci týždeň (5. – 11. október 2026)
- Ďalšia analýza dát z prvého orbitálneho letu Starship.
- Pokračujúce kalibrácie Roman Space Telescope.
- Plánovaný návrat posádky Crew-12 na Zem.
V skratke
Týždeň priniesol tri silné vesmírne udalosti: prvý orbitálny let Starship s vypustením 26 satelitov Starlink V3, úspešný gravitačný manéver sondy Juice okolo Zeme a rekordne rýchly prílet posádky Crew-13 na ISS (7 hodín 55 minút). Roman Space Telescope pokračoval v komisionáži. Na Slovensku vznikol prvý spin-off SAV zameraný na vesmírne technológie a asteroid bol oficiálne pomenovaný po slovenskom astronómovi.
