Možno máte pocit, že v kariére alebo v živote vás posúvajú vpred hlavne ľudia, ktorých dôverne poznáte. Veda o sociálnych sieťach však ukazuje, že zatiaľ čo vaši najbližší priatelia sú oporou pri realizácii vašich plánov, kľúčové príležitosti – nové projekty, ponuky či inovatívne nápady – k nám často prichádzajú z periférie.
Prichádzajú od známych. Od ľudí, s ktorými sa stretávame len občas. Vitajte vo svete „sily slabých väzieb“.
Omyl o hodnote kontaktov
Dlhú dobu sme žili v predstave, že čím silnejšie puto, tým je pre nás človek hodnotnejší. Sociológ Mark Granovetter však už v roku 1973 dokázal, že je to inak. Silné väzby (rodina, blízki priatelia) sú emocionálne nenahraditeľné, no často informačne redundantné, pretože sa pohybujú v podobnom prostredí ako my.
Mini príklad: Ako vznikajú príležitosti Predstavte si programátora, ktorý hľadá novú pracovnú výzvu. Jeho najbližší priatelia pracujú v rovnakých firmách a sledujú rovnaký trh. Jedného dňa však stretne bývalého spolužiaka, s ktorým sa nevidel dva roky. Ten medzitým prešiel do úplne iného odvetvia a spomenie projekt, o ktorom by sa programátor vo svojej bežnej sociálnej bubline nikdy nedozvedel. Presne takto fungujú slabé väzby: neprinášajú viac informácií, ale odlišné informácie.
Dôvera vs. Príležitosti
Slabé väzby vám často otvárajú prístup k príležitostiam, silné väzby vám pomáhajú ich realizovať. Keď príde veľká príležitosť, často ju získate vďaka známemu, ale na jej úspešnú realizáciu budete potrebovať dôveru a podporu svojho vnútorného kruhu.
Paradox networkingu
Mnohí sa snažia rozširovať sieť kontaktov až v momente, keď niečo potrebujú – novú prácu, klienta alebo investora. Práve vtedy je však na budovanie vzťahov najneskôr. Sociálny kapitál funguje ako dôvera: nedá sa vytvoriť okamžite. Buduje sa postupne, v období, keď od druhých nič nepotrebujete. Najhodnotnejšie kontakty nevznikajú počas krízy, ale dávno pred ňou.
V digitálnom prostredí sa tento efekt ešte zosilňuje. Algoritmy sociálnych sietí nás prirodzene tlačia do informačných bublín, kde vidíme stále podobné zdroje a ľudí. Práve preto majú slabé väzby dnes ešte väčšiu hodnotu než v minulosti – sú jedným z mála spôsobov, ako túto algoritmickú uzavretosť narušiť.
Life-hack: Pravidlo 1 + 1 pre budovanie periférie
Ak chcete maximalizovať šancu na „šťastnú náhodu)“, aplikujte pravidlo 1 + 1:
- Obnova (1): Raz za mesiac oslovte jedného staršieho známeho, s ktorým ste dlhšie neboli v kontakte. Pošlite mu niečo užitočné, nie žiadosť.
- Expanzia (1): Raz za mesiac vytvorte jeden nový kontakt úplne mimo vášho bežného prostredia.
- Mechanizmus: Ako heuristiku sociálnej entropie môžeme vnímať prirodzenú tendenciu uzavretých sietí k informačnej stagnácii – aktívnou prácou s perifériou túto stagnáciu narúšate.
Záver
Ak by ste dnes prišli o svoju prácu, klientov alebo hlavný projekt, koľko ľudí mimo vášho najbližšieho kruhu by vedelo, čomu sa venujete a v čom ste užitoční? Práve odpoveď na túto otázku často ukazuje skutočnú silu vašich slabých väzieb.
Hodnota vašej sociálnej siete nespočíva v počte ľudí v telefónnom zozname, ale v rozmanitosti svetov, ktoré cez tieto kontakty dokážete dosiahnuť. Keď prestanete vnímať networking ako zber kontaktov a začnete ho vnímať ako kultiváciu rozmanitosti svojho sociálneho ekosystému, príležitosti sa začnú objavovať prirodzene. Váš mozog nepotrebuje len viac priateľov. Potrebuje viac mostov medzi svetmi.
ZOZNAM LITERATÚRY
- Granovetter, M. S. (1973) – The Strength of Weak Ties – American Journal of Sociology. TXT
- Burt, R. S. (1992) – Structural Holes: The Social Structure of Competition – Harvard University Press.
- Ugander, J. et al. (2012) – The anatomy of the Facebook social graph – PNAS.
