V novembri 2009 vznikla spoločnosť InnoDriveSTU, s. r. o., zapísaná do slovenského obchodného registra so základným imaním sedemtisíc eur. Medzi jej spoluzakladateľmi bol vtedy docent Robert Redhammer. O dva roky neskôr sa stal rektorom Slovenskej technickej univerzity a vo funkcii zotrval do roku 2019. Firma dnes funguje pod skráteným názvom InnoDrive.
Nejde o výnimočne veľký ani mediálne známy príbeh. Práve preto je zaujímavý: ukazuje, že transfer technológií nie je iba pojem z grantových správ, ale mechanizmus, ktorý môže viesť od akademického výsledku až k vzniku konkrétnej firmy. Zároveň ukazuje, že za každým takýmto procesom stoja konkrétni ľudia, ich skúsenosti a rozhodnutia.
Prečo práve teraz
Pätnásťročný odstup od založenia InnoDriveSTU dáva príležitosť pozrieť sa, čo sa odvtedy v systéme transferu technológií na Slovensku zmenilo. V roku 2009 sa systémová podpora transferu technológií na Slovensku ešte len formovala. Dnes už na viacerých univerzitách a vo výskumných inštitúciách fungujú centrá transferu technológií (CTT), existuje národná platforma pre transfer technológií (NPTT) aj projekt Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku (NITT SK), ktorý realizovalo Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) s podporou fondov EÚ.
Otázka, ktorú si táto zmena zaslúži, znie: pomohla táto infraštruktúra reálne zvýšiť počet firiem vznikajúcich z akademického výskumu, alebo zostáva hlavnou prekážkou niečo iné — kultúra, motivácia, skúsenosti jednotlivých ľudí?
Kontext: transfer ako samostatná disciplína
Transfer technológií nie je jeden krok, ale postupnosť fáz, z ktorých každá vyžaduje inú zručnosť. Najprv treba vedecký výsledok identifikovať a zhodnotiť jeho patentovateľnosť — to je práca, ktorú na univerzitách a v SAV zastrešujú práve centrá transferu technológií. Nasleduje validácia, často označovaná anglickým pojmom Proof of Concept: overenie, či technológia funguje nielen v kontrolovaných laboratórnych podmienkach, ale má aj reálny potenciál mimo laboratória. Až potom prichádza na rad štruktúrovanie a komercializácia — teda rozhodnutie, či poznatok licencovať existujúcej firme, alebo založiť novú spoločnosť odvodenú od akademického výskumu (podľa spôsobu vzniku označovanú ako akademický spin-off alebo spin-out).
Práve o tomto poslednom kroku sa podľa odborníkov na transfer technológií na Slovensku stále vedie živá diskusia. Nie je totiž jednoznačné, či je pre konkrétny výsledok výhodnejšie zakladať spin-off priamo v univerzitnom prostredí (s väčšou kontrolou univerzity, ale zložitejším procesom), alebo cez spin-out založený súkromnou osobou s následným licencovaním duševného vlastníctva. Nie každý výsledok výskumu je totiž vhodný na vznik samostatnej firmy — v mnohých prípadoch je efektívnejším riešením jednoduché licencovanie technológie existujúcemu priemyselnému partnerovi, ktorý už má výrobné aj distribučné kapacity.
Ľudský príbeh: keď sa spoluzakladateľ stane rektorom
InnoDriveSTU vznikla v prostredí Slovenskej technickej univerzity a medzi jej zakladateľmi boli aj akademickí pracovníci STU z oblastí automatizácie, riadenia a strojárskych technológií. Firma bola registrovaná s pomerne širokým predmetom podnikania: výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied, projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, počítačové služby. Samotný vznik firmy ešte automaticky neznamená úspešný transfer technológie — ten sa ukazuje až vtedy, keď sa výskumný výsledok dostane k používateľovi, zákazníkovi alebo priemyselnému partnerovi.
Zaujímavosťou nie je iba to, že firma vznikla, ale to, čo sa stalo neskôr s jedným z jej zakladateľov. Robert Redhammer sa stal rektorom STU v roku 2011, v roku 2015 bol zvolený na druhé funkčné obdobie a vo funkcii pôsobil do roku 2019. Človek s osobnou skúsenosťou so založením univerzitnej firmy sa tak neskôr ocitol vo funkcii, z ktorej spoluurčoval strategické smerovanie STU vrátane prostredia podporujúceho transfer technológií. Nie je to dôkaz príčinnej súvislosti — nevieme, do akej miery táto skúsenosť jeho rozhodnutia v úlohe rektora ovplyvnila, ale je to presne ten typ prepojenia medzi jednotlivým výskumníkom a systémom, ktorý sa v suchých štatistikách o transfere technológií zvyčajne stráca.
Vysvetlenie: prečo je transfer ťažší, než znie
Väčšina diskusií o hodnote vedy sa sústreďuje na to, čo sa objaví — nový poznatok, publikáciu, patent. Transfer technológií je mechanizmus, ktorého cieľom je preniesť výsledky výskumu do praktického využitia v priemysle, zdravotníctve, poľnohospodárstve či ďalších oblastiach spoločnosti. Je to jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť zhodnotiť investície do verejného výskumu prostredníctvom nových produktov, služieb alebo licencií — a práve preto je táto zdanlivo administratívna disciplína dôležitejšia, než na prvý pohľad vyzerá.
Pre vedca znamená úspešný transfer technológií zásadnú zmenu perspektívy. Kým pri publikovaní stačí, aby bol výsledok vedecky správny a nový, pri komercializácii treba navyše zodpovedať otázky, ktoré s vedeckou kvalitou priamo nesúvisia: kto výsledok potrebuje, aký konkrétny problém rieši, akou cestou sa musí uberať, aby sa dostal k reálnemu použitiu.
Jednou z najčastejších prekážok na tejto ceste je takzvané škálovanie (scale-up) — prechod z jedného funkčného prototypu v laboratóriu k riešeniu, ktoré sa dá vyrábať opakovane, v požadovanej kvalite a v súlade s certifikačnými požiadavkami priemyslu. Druhou je kapitálová a manažérska podpora: projekt nepotrebuje iba peniaze, ale aj niekoho, kto vie nastaviť obchodnú stratégiu a rozpoznať, čo trh skutočne potrebuje.Treťou, najpomalšou bariérou je zosúladenie akademickej a podnikovej kultúry — teda rozdielnych priorít akademického výskumu (publikovať, byť prvý) a priemyslu (byť spoľahlivý, byť ziskový), čo si podľa skúseností ľudí pôsobiacich v CTT vyžaduje roky vzájomnej komunikácie, nie jedno stretnutie.
Slovensko v širšom obraze
Inštitucionálne zázemie pre transfer technológií na Slovensku dnes stojí na dvoch úrovniach. Na úrovni jednotlivých pracovísk dnes už na viacerých univerzitách a vo výskumných inštitúciách fungujú centrá transferu technológií (CTT) — tie majú na starosti prvý kontakt s výskumníkom a základné hodnotenie výsledku. Na národnej úrovni poskytuje metodickú, právnu a poradenskú podporu Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktoré prevádzkuje Národnú platformu transferu technológií (NPTT) a v minulosti realizovalo projekt NITT SK zameraný na budovanie tejto infraštruktúry naprieč krajinou.
Inšpiráciou, kam sa dá takáto infraštruktúra ďalej rozvíjať, môže byť Dánsko. Tamojší zákon, ktorý univerzitám priznal práva na vynálezy ich zamestnancov, platí od roku 1999 — nie je teda oveľa starší než slovenský systém. Dánska skúsenosť však ukazuje, že hlavný rozdiel nevytvára iba legislatíva. Rozhodujúce je dlhodobé prepájanie univerzít a firiem — napríklad prostredníctvom takzvaných priemyselných doktorátov, ktoré v Dánsku fungujú už od roku 1971 (od roku 1988 s možnosťou získať plnohodnotný titul PhD). Výskumník v nich pracuje súčasne v akademickom aj firemnom prostredí, s formálnou podporou štátu aj oboch inštitúcií naraz; program dnes beží pod správou Innovation Fund Denmark v širšom rámci. Na Slovensku podobný systémový, štátom spolufinancovaný program neexistuje — spolupráca doktorandov s firmami tu funguje skôr ako individuálna dohoda medzi katedrou a konkrétnym podnikom než ako opakovateľný, inštitucionalizovaný model.
V porovnaní s inovačne vyspelejšími krajinami EÚ je slovenský systém stále mladší — kým v časti západnej Európy a v USA majú centrá transferu technológií históriu siahajúcu do 80. a 90. rokov, na Slovensku sa systematická podpora budovala prevažne v posledných dvoch dekádach. Podľa dostupných odhadov to zodpovedá aj nižšiemu počtu univerzitných spin-offov v porovnaní s krajinami s dlhšou tradíciou, presné porovnateľné čísla za Slovensko však verejne dostupné nie sú.
Táto medzera by sa čoskoro mohla čiastočne zaplniť: CVTI SR v rámci pokračujúceho projektu NITT SK II pripravuje formálny model rozhodovania medzi spin-off a spin-out pre slovenské výskumné inštitúcie, a na európskej úrovni sa pripravuje aj komplexnejšia dátová správa o univerzitných spin-offoch naprieč krajinami EÚ.
Budúcnosť: infraštruktúra existuje, otázka je, čo s ňou
Systémová infraštruktúra na podporu transferu technológií na Slovensku už v zásade existuje — CTT na univerzitách, CVTI SR, NITT SK. Otázkou zostáva, či to stačí. Prípad InnoDriveSTU ilustruje, že popri existencii inštitucionálnej podpory zohráva pri vzniku akademických firiem významnú úlohu aj iniciatíva samotných výskumníkov.
Transfer technológií totiž nezačína až v kanceláriách univerzitných centier. Začína sa rozhodnutím výskumníka prekročiť hranicu medzi akademickým výskumom a praktickým využitím. Model, v ktorom univerzita ostáva zdrojom nápadov a partner so zabehnutými výrobnými a obchodnými kapacitami ich premieňa na produkt, sa v ekonomickej teórii označuje ako model Trojitej špirály (Triple Helix). V slovenských podmienkach však naráža na rovnaké prekážky, aké opísali samotní účastníci konferencie CVTI SR o transfere technológií — pretrvávajúcu nízku inovatívnu výkonnosť krajiny.
Otázka, či sa prepojenie vedy a firiem stane bežnou praxou, alebo zostane ojedinelou výnimkou, akou je aj InnoDriveSTU, zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď. Nízka inovatívna výkonnosť, o ktorej hovoria samotní odborníci z odvetvia, nie je dôkazom, že sa to na Slovensku nedá — je skôr pripomienkou, že zatiaľ ide o menšinu prípadov, nie o systém. Príklady ako tento ukazujú, že cesta k takémuto prepojeniu existuje, aj keď jej výsledok nie je vopred istý.
Toto je malý príbeh, ktorý ukazuje, aké zložité je premeniť akademický potenciál na fungujúci systém.
Súvisiace odkazy:
- Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) — www.stuba.sk
- Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) — www.cvtisr.sk
- Národná platforma pre transfer technológií (NPTT) — nptt.cvtisr.sk
