ÉRA:
Predpriemyselná éra
Polovica 18. storočia priniesla dva prevratné momenty, ktoré vniesli dokonalý poriadok do nášho chápania teploty a čistých čísel. Švédsky astronóm navrhol novú, geniálne jednoduchú stostupňovú stupnicu pre meranie tepla, ktorú dnes používa takmer celý svet pod názvom Celziova stupnica. V tom istom roku poslal nemecký matematik list svojmu kolegovi Eulerovi, v ktorom sformuloval jednu vtedy jednoduchú hypotézu o číslach, ktorá dodnes zostáva najslávnejším nevyriešeným problémom celej modernej matematiky.
━━ HLAVNÝ OBJAV ━━
Názov:
Návrh stostupňovej teplotnej stupnice a zrod Celziovho teplomera
Kategória:
Fyzika
Podkategória:
Termodynamika a metrológia
Čo sa stalo:
Švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius navrhol Švédskej akadémii vied novú, matematicky prehľadnú teplotnú stupnicu pre ortuťové teplomery. Na rozdiel od Fahrenheita ju postavil výhradne na dvoch ľahko replikovateľných bodoch: bode varu čistej vody a bode topenia snehu či ľadu pri štandardnom atmosférickom tlaku. Zaujímavosťou je, že Celsius v roku (1742) pôvodne navrhol stupnicu obrátene – bod varu vody mal hodnotu 0 ° a bod topenia ľadu 100 °, aby sa predišlo používaniu záporných čísel v zime. Do dnešnej podoby (0 °C pre ľad a 100 °C pre var) ju až po jeho smrti otočili jeho kolegovia, najmä slávny botanik Carl Linné.
Rýchla definícia:
Celziova stupnica je stostupňový systém merania teploty, v ktorom je teplotný rozdiel medzi bodom topenia ľadu a bodom varu vody rozdelený na presne 100 rovnakých dielov nazývaných stupne Celzia (°C).
Kto za tým stojí:
Anders Celsius (neskôr upravili Carl Linné a Daniel Ekström)
Dnešná stopa:
Celziova stupnica sa stala globálnym štandardom a je súčasťou medzinárodnej sústavy jednotiek (ako odvodená jednotka SI). Používa ju takmer celý svet v každodennom živote, v predpovediach počasia, v medicíne pri meraní horúčky, ako aj vo väčšine vedeckých laboratórií.
Prečo by si bez toho nefungoval:
Bez stostupňového rozdelenia teploty z roku (1742) by sme nemali univerzálny medzinárodný jazyk pre teplotu. Každý recept na varenie (napr. piecť pri 180 °C), nastavenie termostatu v tvojej izbe, chladenie procesora v tvojom počítači alebo meranie teploty motora v aute by bolo extrémne komplikované a nejednotné.
━━ ĎALŠIE OBJAVY (2–4) ━━
Názov:
Sformulovanie Goldbachovej hypotézy o prvočíslach
Kategória:
Matematika
Kontext:
Matematici sa od antických čias pokúšali nájsť skryté pravidlá a štruktúru v správaní prvočísiel – stavebných kameňov všetkých ostatných čísel. Chýbal však hlbší pohľad na to, ako sa prvočísla správajú, keď ich začneme sčítavať.
Vysvetlenie:
Pruský matematik Christian Goldbach poslal v júni (1742) list svojmu priateľovi a matematickému géniovi Leonhardovi Eulerovi. V ňom sformuloval jednoduché tvrdenie: Každé párne číslo väčšie ako 2 sa dá vyjadriť ako súčet dvoch prvočísiel (napr. 4 = 2+2, 8 = 3+5, 20 = 7+13). Hoci Euler veril, že je to pravda, nedokázal to matematicky dokázať. Tento problém dodnes nikto na svete s definitívnou platnosťou nevyriešil.
Dnešná stopa:
Goldbachova konjektúra zostáva jedným z najstarších a najfascinujúcejších otvorených problémov v teórii čísel. Hoci moderné superpočítače overili jej platnosť pre neწpredstaviteľne veľké čísla (až po 4×10¹⁸), absolútny matematický dôkaz stále chýba. Výskum okolo tohto problému však viedol k objavu pokročilých matematických metód, ktoré dnes poháňajú modernú kryptografiu a šifrovanie dát na internete.
━━ TEMATICKÁ PAVUČINA ━━
Predchádzajúci míľnik:
Daniel Gabriel Fahrenheit zostrojil prvý ortuťový teplomera a zaviedol Fahrenheitovu stupnicu (1714)
Budúci vývoj:
William Thomson (lord Kelvin) navrhol absolútnu teplotnú stupnicu začínajúcu na bode absolútnej nuly (1848)
Interné prepojenia: (1741) (1743) Pozri tiež: (1714) (1643)
━━ CITOVATEĽNÁ VETA ━━
V roku 1742 Anders Celsius navrhol stostupňovú teplotnú stupnicu, ktorá dnes riadi svet, a Christian Goldbach sformuloval najslávnejšiu nevyriešenú hádanku o prvočíslach v histórii matematiky.
