Čunking má podľa vlastnej štatistickej správy k 31. decembru 2025 presne 31 872 600 stálych obyvateľov (ďalej v texte skrátene 31,87 milióna) – viac ľudí, než žije v celej Austrálii. Napriek tomu ho v novembri 2025 zverejnená Svetová urbanizačná prognóza OSN neuvádza ani v prvej desiatke najväčších miest sveta.
Prečo sa mesto s takmer 32 miliónmi obyvateľov nedostane do rebríčka, kde vedie Jakarta s „len“ 42 miliónmi? Odpoveď nie je chyba v dátach. Je to spor o to, čo slovo „mesto“ vôbec znamená.
Podľa OSN je najväčšou mestskou aglomeráciou sveta Jakarta s takmer 42 miliónmi obyvateľov, pred Dháka (okolo 37 miliónov) a Tokiom (33,4 milióna).
Konflikt: dve merania, jedna realita
OSN vo Svetovej urbanizačnej prognóze meria takzvané „mestské aglomerácie“ – súvisle zastavané územie plus dochádzkové zázemie. Číňania merajú administratívny útvar Čunking, jedno zo štyroch miest priamo podriadených ústrednej vláde Číny.
Zaujímavé
Rozdiel je markantný. Odhady mestského jadra – súvisle zastavaného územia vymedzeného na základe hustoty obyvateľstva, nie administratívnych hraníc – sa pohybujú okolo 7 miliónov ľudí (World Population Review aj štatistický portál Worldometers uvádzajú podobné číslo, približne 7,07 milióna, na základe hustoty cca 550 obyvateľov/km²). Administratívna jednotka má 31,87 milióna. Rozdiel medzi týmito dvomi číslami je násobne väčší než celé Slovensko.
Obrázok: Porovnanie administratívneho územia Čunkingu s rozsiahlou horskou krajinou a menšej, husto zastavanej mestskej oblasti pri sútoku dvoch riek.
Dôvod je geografický aj byrokratický zároveň. Čunking sa rozkladá na ploche 82 400 km² – o niečo viac než celé Rakúsko. Vnútri tejto plochy nájdete husté centrálne štvrte ako Ťie-fang-pej, ale aj rozsiahle okresy s prevažne poľnohospodárskou funkciou. Číslo 31,87 milióna je súčet za celý tento región, nie za súvisle zastavané mesto.
PODROBNEJŠIE: Prečo vôbec vznikla táto administratívna anomália? Čunking sa v roku 1997 stal štvrtým mestom priamo podriadeným ústrednej vláde Číny (spolu s Pekingom, Šanghajom a Tiencinom) – primárne kvôli presídľovaniu vyše milióna ľudí zasiahnutých výstavbou priehrady Tri sútesky a kvôli úlohe mosta medzi rozvinutým východom a chudobnejším západom Číny. Rozloha porovnateľná s celou provinciou nebola náhoda, ale nástroj správy – Čunking mal koordinovať vidiecke aj mestské oblasti pod jednou administratívou, nie vytvoriť jedno súvislé mesto.
Prečo to súvisí: prečo populácia klesá, no urbanizácia rastie
Tu prichádza druhé prekvapenie. Čunkingská populácia sa v roku 2025 medziročne znížila o 32 100 ľudí – narodilo sa 148 000, zomrelo 295 000. Miera prirodzeného prírastku dosiahla -4,61 promile, čo znamená, že na každých 1000 obyvateľov pripadlo o 4,61 viac úmrtí než narodení.
Znie to ako mesto, ktoré vymiera. Realita je opačná: miera urbanizácie rastie tempom 0,88 percentuálneho bodu ročne a na konci 14. päťročnice tvorili obyvatelia metropolitnej oblasti už viac než 60 % celkovej populácie regiónu.
Vysvetlenie tohto zdanlivého paradoxu poskytuje demografický výskum. Poľská ekonómka Renata Pęciak vo svojej analýze čínskej fertility (2023, Studies in Logic, Grammar and Rhetoric) opisuje, ako sa Čína po skončení politiky jedného dieťaťa v roku 2016 a prechode na politiku troch detí v roku 2021 napriek tomu nedokázala vrátiť nad hranicu populačnej náhrady. Výsledkom je, že Čunking – podobne ako Japonsko, Južná Kórea a bohatšie pobrežné regióny Číny – vstúpil do fázy, kde celkový počet obyvateľov klesá, zatiaľ čo ich priestorové rozloženie sa naďalej koncentruje do miest. Ľudia neprestávajú migrovať z vidieka do mesta len preto, že sa rodí menej detí.
Prečo mesto rastie iba nahor
Tretia vrstva príbehu je fyzická. Čunking leží na sútoku riek Jang-c‘-ťiang a Ťia-ling-ťiang, obklopený kopcami a horami. Rovinatej pôdy je tu málo.
Dôsledok: jednokoľajová dráha vedúca priamo cez obytnú budovu na stanici Li-c‘-pa, viacúrovňové cestné križovatky a prepletené nadjazdy. Turisti ich fotia ako kuriozitu. Inžinieri ich navrhli ako jediné racionálne riešenie, keď nemáte kam inam stavať.
Čínsko-americký tím okolo Liuyao Jia (Shanghai Normal University) analyzoval v recenzovanej štúdii z časopisu Landscape Ecology (2020) satelitné dáta zastavaného územia Čunkingu za roky 1990 – 2015. Zistili, že plocha zastavaného územia narástla päťnásobne, pričom dominujúcim spôsobom rastu nebolo postupné rozširovanie od centra (ako v rovinatých mestách), ale takzvaný leapfrog rast – nové zastavané ostrovčeky vznikajúce mimo súvislej zástavby, tam, kde to terén dovolil. Hory teda nielen obmedzujú, ale priamo formujú tvar mesta.
Jadro problému: kedy prestáva kategória „mesto“ fungovať?
Skutočná hodnota čunkingského prípadu nie je v tom, „aké je vlastne veľké“. Je v tom, že ukazuje hranicu vlastnej kategórie, ktorú používame automaticky a bez pochybností.
Belgický ekonóm Lewis Dijkstra a jeho kolegovia z Európskej komisie (DG REGIO) narazili na presne tento problém, keď pre OECD a EÚ vyvíjali metodiku nazvanú Degree of Urbanisation (DEGURBA). V recenzovanej štúdii publikovanej v Journal of Urban Economics (2021) ukazujú, že keď sa namiesto administratívnych hraníc použije štandardizovaná populačná mriežka s bunkami 1 km², obraz svetovej urbanizácie sa výrazne zmení – mnohé mestá sa „zväčšia“ alebo „zmenšia“ len tým, že sa zmenila metóda merania, nie realita na zemi.
PODROBNEJŠIE: Čo presne je DEGURBA? Degree of Urbanisation je metodika, ktorú spoločne vyvinuli Európska komisia, OECD, Svetová banka, FAO, ILO a UN-Habitat. Namiesto administratívnych hraníc rozdeľuje celé územie krajiny na štvorcovú mriežku s bunkami 1 km² a podľa hustoty obyvateľstva a veľkosti súvislej zastavanej plochy priradí každej bunke jednu z troch kategórií: husto zastavaná oblasť (mesto), stredne zastavaná oblasť (mestečko/predmestie) alebo riedko zastavaná oblasť (vidiek). Cieľom je, aby sa dve krajiny s odlišnou administratívnou tradíciou dali porovnávať podľa rovnakého merítka.
Tri pojmy, ktoré sa v texte objavujú a nie sú totožné: mestská aglomerácia je súvisle zastavané územie bez ohľadu na administratívne hranice (to meria OSN); funkčná mestská oblasť k tomu pridáva aj okolité obce prepojené intenzívnou dochádzkou do práce (to meria Eurostat); metropolitná oblasť je širší, menej presne vymedzený pojem pre celý hospodársky previazaný región okolo mesta.
DEGURBA nie je len akademické cvičenie – Eurostat na jej základe počíta desiatky ukazovateľov vrátane indikátorov, ktorými OSN sleduje plnenie Cieľa udržateľného rozvoja č. 11 (Sustainable Cities and Communities). Bez spoločnej definície „mesta“ by sa krajiny sveta nedali pri tomto cieli vôbec porovnávať.
PODROBNEJŠIE: Rovnaký problém, menšia mierka – Bratislava Metodiku DEGURBA dnes používa aj Eurostat a v nadväznosti na ňu aj Štatistický úrad SR. Aj pri Bratislave existuje rozdiel medzi administratívnymi hranicami mesta (asi 475-tisíc obyvateľov podľa údajov ŠÚ SR) a funkčnou mestskou oblasťou, ktorá zahŕňa aj okolité obce s intenzívnou dochádzkou – podľa odhadov Eurostatu pre funkčné mestské oblasti (functional urban areas) ide o výrazne vyššie číslo- podľa rôznej metodiky medzi 475 až 650 tisíc. Nejde o čunkingské rádové rozdiely, ale princíp je identický: hranica na mape a hranica reálneho mestského života sa takmer nikdy nepretínajú presne.
Ako čítať rebríčky: budúci titulok „najväčšie mesto sveta“
Nabudúce, keď narazíte na titulok typu „X je najväčšie mesto na svete“, tri otázky vám povedia viac než samotné číslo:
- Aká definícia sa použila? Administratívna hranica, zastavané územie, alebo dochádzkové zázemie? Každá dá iné číslo pre to isté miesto.
- Kto číslo publikoval a prečo? Národný štatistický úrad má iný záujem (a inú metodiku) než medzinárodná organizácia snažiaca sa o porovnateľnosť naprieč krajinami.
- Rastie populácia, alebo len jej koncentrácia? Ako ukazuje Čunking, tieto dve veci môžu ísť opačným smerom súčasne.
Záver
Číslo 31,87 milióna je fakt. Nie je to však dostatočný dôvod tvrdiť, že Čunking je „najväčšie mesto sveta“ – rovnako ako nie je dôvod to poprieť. Vedecká hodnota tohto prípadu nespočíva v rebríčku, ale v tom, čo odhaľuje o kategórii, ktorú považujeme za samozrejmú. Medzi administratívnou hranicou, zastavaným územím a dochádzkovým okruhom existuje sivá zóna, ktorú štatistika zatiaľ nedokáže uzavrieť jednou odpoveďou.
Čunking nie je jediný takýto prípad – len najextrémnejší. Podobný, hoci menší rozdiel medzi administratívnou a funkčnou hranicou má napríklad Istanbul (metropolitná provincia vs. súvisle zastavané mesto) alebo Káhira. Aj v Číne majú rovnaký problém, hoci v menšom rozsahu, Šanghaj a Peking – aj tam administratívna hranica mesta zahŕňa rozsiahle vidiecke okresy, ktoré do súvisle zastavaného mesta nepatria. Čunking stojí presne v strede tejto sivej zóny – a o pár rokov tam môže stáť aj čoraz väčšia časť sveta.
Zdroje
- Dijkstra, L., Florczyk, A. J., Freire, S., Kemper, T., Melchiorri, M., Pesaresi, M., & Schiavina, M. (2021). Applying the degree of urbanisation to the globe: A new harmonised definition reveals a different picture of global urbanisation. Journal of Urban Economics, 125, 103312. DOI: 10.1016/j.jue.2020.103312
- Jia, L., Ma, Q., Du, C., Hu, G., et al. (2020). Rapid urbanization in a mountainous landscape: patterns, drivers, and planning implications. Landscape Ecology, 35(11). DOI: 10.1007/s10980-020-01056-y
- Pęciak, R. (2023). Fertility Transition in China and Its Causes. Studies in Logic, Grammar and Rhetoric, 68(81). DOI: 10.2478/slgr-2023-0022
- UN DESA: World Urbanization Prospects 2025: Summary of Results (un.org, 18. 11. 2025)
- Eurostat: Degree of Urbanisation – Background
- Čunkingský mestský štatistický úrad (重庆市统计局) – regionálny, nie celoštátny orgán: Štatistická správa o národnom hospodárskom a sociálnom rozvoji mesta Čunking za rok 2025 (marec 2026)
- World Population Review a Worldometers: odhad populácie mestskej oblasti Čunking na základe hustoty zastavaného územia. Ide o sekundárne agregátory; primárnym zdrojom pre tento typ odhadu sú globálne populačné mriežky (napr. GHS-POP, WorldPop)
