Znižovanie príjmu pridaného cukru patrí medzi hlavné odporúčania výživových expertov. Priemysel preto ponúka nápoje bez cukru sladené nekalorickými sladidlami (NNS). S ich rastúcou popularitou sa objavujú otázky, ako tieto látky dlhodobo ovplyvňujú chuťové vnímanie, metabolizmus a črevný mikrobióm – najmä u mladých ľudí. Rozdiely v záveroch štúdií často vyplývajú z odlišného typu výskumu – najmä z rozdielu medzi observačnými a randomizovanými kontrolovanými štúdiami (RCT).
Cefalická fáza inzulínovej odpovede
Sladká chuť môže aktivovať cefalickú fázu – skoré uvoľnenie inzulínu ešte pred príjmom glukózy. Pri umelých sladidlách sú výsledky nekonzistentné. Niektoré štúdie pozorovali slabú odpoveď u podskupiny ľudí (najmä s nadváhou), u väčšiny zdravých ľudí je však efekt minimálny alebo žiadny (Dhillon et al., 2017; Glendinning et al., 2015). Klinický význam tohto mechanizmu je zatiaľ nejasný.
Aspartám a bezpečnostné hodnotenia
Aspartám (E951) bol v roku 2023 zaradený IARC do skupiny 2B („možno karcinogénny“) na základe obmedzených dôkazov. Skupina 2B však neznamená preukázané riziko pri bežnej spotrebe. EFSA, FDA a JECFA opakovane potvrdili, že pri dodržaní akceptovateľného denného príjmu (ADI) je aspartám bezpečný (IARC, 2023; EFSA, 2013).
Vplyv na črevný mikrobióm
Niektoré štúdie (najmä na zvieratách a v menších ľudských pokusoch) naznačujú, že určité sladidlá môžu meniť zloženie mikrobiómu a znižovať jeho diverzitu. Efekt závisí od konkrétneho sladidla (najviac dát existuje pre sacharín a sukralózu) a je silne individuálny (Suez et al., 2022). Kauzálny vzťah k zápalu alebo metabolickým poruchám u ľudí nie je jednoznačne preukázaný a zmeny sú často dočasné. Črevný mikrobióm má navyše schopnosť časom sa adaptovať na zmeny v strave.
Efekt na telesnú hmotnosť a metabolizmus
Randomizované kontrolované štúdie ukazujú, že nahrada cukru umelými sladidlami môže mierne prispieť k zníženiu energetického príjmu a telesnej hmotnosti (Rogers et al., 2016; McGlynn et al., 2022). Dlhodobé observačné štúdie často nájdu asociáciu s vyššou hmotnosťou, avšak toto môže byť ovplyvnené reverznou kauzalitou. Celkovo sa sladidlá považujú za neutrálno-mierne priaznivú náhradu cukru, pričom klinický význam závisí od celkového stravovacieho kontextu.
Chuťové vnímanie a dlhodobé návyky
Existujú hypotézy, že intenzívne sladidlá môžu udržiavať vyššiu preferenciu sladkej chuti. Dôkazy u ľudí sú však obmedzené a mechanizmy adaptácie chuti sú komplexné.
Ako podporiť zdravie prirodzene
Namiesto spoliehania sa výlučne na nápoje bez cukru sa oplatí zamerať na dlhodobé návyky:
- Základom by mala byť čistá voda, nesladené bylinné čaje alebo minerálky.
- Postupne znižujte intenzitu sladkosti (rieďte nápoje, prechádzajte na ovocné čaje).
- Podporujte mikrobióm dostatkom vlákniny zo zeleniny, ovocia a celozrnných produktov, ako aj fermentovanými potravinami.
- Pravidelný pohyb a dostatok spánku výrazne zlepšujú inzulínovú citlivosť a reguláciu chuti.
Otázka rozsahu výskumu
Hoci máme množstvo štúdií o krátkodobej bezpečnosti, v literatúre stále chýbajú dlhodobé randomizované intervenčné štúdie trvajúce desaťročia, čo je metodologicky bežný limit nutričnej vedy. Súčasný konsenzus sa preto opiera o dostupné dáta, ktoré naznačujú nízke akútne riziko pri bežnej konzumácii. Otázky dlhodobej biologickej neutrality však zostávajú legitímnym predmetom ďalšieho výskumu.
Záver Nápoje s umelými sladidlami nie sú toxické pri bežnej konzumácii a môžu byť užitočnou pomôckou pri znižovaní príjmu cukru. Zároveň môžu mať niektoré biologické účinky (najmä na chuťové vnímanie a mikrobióm), ktorých klinický význam je však u väčšiny ľudí pravdepodobne malý. Najlepšou stratégiou zostáva postupné prebudovanie prirodzeného chuťového vnímania a preferencia jednoduchších nápojov.
Z pohľadu behaviorálnej vedy treba zároveň dodať, že stravovacie a pitné návyky sú silne ovplyvnené systémom odmeňovania a senzorickou preferenciou sladkej chuti. Tieto faktory môžu v každodennom rozhodovaní zohrávať významnú úlohu popri samotnej kognitívnej informácii z textu. Z tohto dôvodu samotná informácia zvyčajne nevedie k výraznej zmene správania, ale skôr k postupnému prehodnocovaniu kontextu a miernym úpravám návykov.
Použitá literatúra
- Dhillon, J. et al. (2017). The Cephalic Phase Insulin Response to Nutritive and Low-Calorie Sweeteners. Physiology & Behavior.
- Glendinning, J.I. et al. (2015). Sugar-Induced Cephalic-Phase Insulin Release. Journal of Neuroscience.
- IARC (2023). Monographs on the Identification of Carcinogenic Hazards to Humans, Volume 134.
- EFSA (2013). Scientific Opinion on Aspartame. EFSA Journal.
- Suez, J. et al. (2022). Personalized microbiome-driven effects of non-nutritive sweeteners on human glucose tolerance. Cell.
- Rogers, P.J. et al. (2016). Does low-energy sweetener consumption affect energy intake and body weight? A systematic review and meta-analysis. International Journal of Obesity.
- McGlynn, N.D. et al. (2022). Effect of non-nutritive sweeteners on body weight and metabolic health. JAMA Network Open.
