Piatok trinásteho je pre mnohých ľudí dňom, ktorý si spájajú so smolou. Podľa rozšíreného, no historicky nedoloženého príbehu sa táto povera začala v roku 1307, keď francúzsky kráľ Filip IV. nariadil zatknutie templárskych rytierov. Historické pramene však spojenie medzi týmto zásahom a vznikom povery nepotvrdzujú. Čo sa teda naozaj stalo a prečo sa k historickej udalosti po stáročiach pripojil príbeh o nešťastnom dni?
1. Deň zatknutia
Ráno v piatok 13. októbra 1307 sa vo francúzskom kráľovstve začala koordinovaná akcia proti templárom. Kráľovskí úradníci zatýkali členov rádu v jeho komendách – miestnych správnych a hospodárskych sídlach – a preberali kontrolu nad jeho majetkom. Medzi zatknutými bol aj veľmajster Jacques de Molay.
Príprava zásahu sa začala skôr: Filip IV. vydal tajné príkazy na zatknutie už 14. septembra 1307. Historik Malcolm Barber ich rozoberá v kapitole „The Arrests“ knihy The Trial of the Templars.
Podľa tohto príbehu sa piatok trinásteho stal nešťastným dňom preto, že v tento dátum sa začalo zatýkanie templárov, z ktorých mnohí neskôr čelili mučeniu a súdnym procesom. Je to vysvetlenie, ktoré sa opakuje v médiách, na weboch a v populárnych článkoch.
Lenže tento príbeh má jeden problém: nie je doložený.
2. Čo naozaj vieme o pôvode povery
Najstaršie známe písomné doklady, ktoré spájajú piatok s číslom 13 ako nešťastnou kombináciou, pochádzajú z 19. storočia. Knižnica Kongresu USA upozorňuje na francúzske príklady z roku 1834. Nie všetky však nevyhnutne dokazujú, že už vtedy bola rozšírená ustálená predstava o nešťastí každého piatku trinásteho. Nedokazujú ani to, že povera nemohla existovať skôr v ústnom podaní. Ukazujú však, že jej stredoveký pôvod zatiaľ nevieme doložiť.
Rovnako opatrne treba pristupovať k vysvetleniam cez Poslednú večeru či severskú mytológiu. Ide o kultúrne príbehy, ktoré mohli posilňovať negatívne asociácie čísla 13, nie o jednoznačne preukázaný rodný list povery.
Templársky príbeh preto nemožno označiť za doložený pôvod povery. Je to jedno z neskorších populárnych vysvetlení, ktoré spája dve dramatické skutočnosti: piatok trinásteho a zatknutie templárov v roku 1307. Historický prameň, ktorý by toto spojenie potvrdzoval už v stredoveku, však nepoznáme.
Zaujímavé
3. Kto boli templári a prečo sa stali terčom
Templársky rád vznikol približne v rokoch 1118–1119 na ochranu pútnikov v Svätej zemi; cirkevné uznanie získal na koncile v Troyes v roku 1129. Bol to náboženský a vojenský rád, ktorého úlohou bolo chrániť pútnikov a podporovať križiacke územia. Postupne sa stal jednou z najbohatších a najvplyvnejších inštitúcií stredovekej Európy – nielen vojenskou silou, ale aj organizáciou, ktorá poskytovala rozsiahle finančné služby vrátane úschovy peňazí, prevodov a pôžičiek.
Ich bohatstvo, nezávislé postavenie a osobitné vzťahy s cirkevnou i svetskou mocou mohli prispieť k tomu, že sa stali terčom francúzskeho kráľa. Filip IV. mal vážne finančné problémy a templársky rád patril medzi významných správcov majetku a poskytovateľov finančných služieb vtedajšej Európy. Historici sa však nezhodujú na jedinom motíve zásahu. Finančný záujem sa prelínal s mocenským zápasom a s dobovou predstavou o ochrane kresťanskej viery.
4. Proces: keď sa politický záujem zmení na obvinenie
Filip IV. nechal templárov obviniť z kacírstva, zapierania Krista a sexuálnych praktík označovaných v dobovej obžalobe ako sodomia. Mnohí sa priznali, pričom vyšetrovanie sprevádzalo používanie mučenia a nátlaku. Medzi tými, ktorí sa priznali, bol aj de Molay. Dňa 24. októbra 1307 vypovedal pred vyšetrovateľmi a priznal konkrétne previnenia, ktoré sa týkali prijímacieho obradu do rádu.
Prečo sa de Molay priznal a akú úlohu v tom zohral nátlak vyšetrovateľov, nemožno z dostupných prameňov jednoznačne rekonštruovať. Isté je, že jeho výpoveď vznikla v prostredí kráľovského vyšetrovania a že priznania templárov treba čítať s prihliadnutím na dobové používanie mučenia.
Chinonský pergamen: dokument, ktorý komplikuje jednoduchý príbeh
V auguste 1308 vypočuli pápežskí legáti v Chinone Jacquesa de Molaya a ďalších vysokých predstaviteľov rádu. Dokument známy ako Chinonský pergamen zaznamenáva ich výpovede a následné rozhrešenie udelené pápežskými legátmi po pokání. Nešlo o oslobodzujúci rozsudok v dnešnom právnom zmysle. Dokument však ukazuje, že pápežské vyšetrovanie bolo zložitejšie, než naznačuje predstava o jednoznačnom odsúdení templárov.
Barbara Frale publikovala odbornú štúdiu o dokumente v Journal of Medieval History v roku 2004.
Chinonské rozhrešenie však neznamenalo obnovenie templárskeho rádu ani ukončenie celého procesu. Na koncile vo Vienne v roku 1312 pápež Klement V. zrušil rád bulou Vox in excelso. Nešlo o definitívny súdny rozsudok, ktorý by po riadnom konaní potvrdil vinu celého rádu, ale o pápežské rozhodnutie o jeho zrušení. Rozhodnutie odrážalo zložitú situáciu, v ktorej sa cirkevná autorita dostala pod silný politický tlak francúzskeho kráľa.
Tento rozdiel ukazuje, prečo sa dejiny templárov nedajú zredukovať na jednoduchý príbeh o vine, treste a spravodlivosti.
5. Kliatba veľmajstra: čo je doložené a čo sa pridalo neskôr
Jacques de Molay bol upálený v Paríži v marci 1314. Podľa legendy na hranici preklial kráľa Filipa IV., pápeža Klementa V. a ďalších svojich prenasledovateľov.
Je to silný príbeh, ale jeho slávna podoba nemá oporu v spoľahlivom dobovom zázname. Motív kliatby sa objavuje v neskoršom rozprávaní o zániku templárskeho rádu a stal sa súčasťou jeho literárneho a populárneho obrazu. Medzi známe literárne spracovania patrí aj cyklus Mauricea Druona Prekliati králi.
Klement V. zomrel 20. apríla 1314, Filip IV. 29. novembra 1314 – teda ešte v tom istom roku ako de Molay. Ich úmrtia v tom istom roku sa neskôr dali interpretovať ako naplnenie kliatby, hoci samotná časová zhoda nič také nedokazuje.
6. Prečo veríme príbehom, aj keď im celkom neveríme?
Prečo si ľudia zapamätajú práve templársku verziu pôvodu piatku trinásteho, keď historické dôkazy takéto spojenie nepotvrdzujú? Pri vysvetľovaní podobných javov môžeme využiť aj niekoľko známych poznatkov z kognitívnej psychológie.
Jedným z dôvodov, prečo sa podobné legendy udržiavajú, môže byť ich jednoduchá a emocionálne pôsobivá stavba. Majú obete, vinníka, nespravodlivosť aj symbolické potrestanie. Keď sa dve udalosti navyše dajú jednoducho spojiť, môžeme medzi nimi začať vidieť príčinnú súvislosť, ktorú pramene nepotvrdzujú.
Psychologička Jane Risen opisuje, ako ľudia môžu podliehať intuitívnym presvedčeniam aj vtedy, keď si uvedomujú, že nie sú racionálne. Rozumové poznanie teda automaticky neodstráni emocionálnu reakciu. Človek môže vedieť, že piatok trinásteho nie je objektívne nebezpečnejší než iný deň, a predsa sa v tento deň cítiť menej pokojne.
Pri šírení podobných príbehov môžu zohrávať úlohu viaceré známe psychologické tendencie:
- Kognitívna dostupnosť: dramatický príbeh si vybavíme ľahšie než komplikované historické vysvetlenie.
- Iluzórna súvislosť: dve udalosti, ktoré sa stretnú v čase alebo v príbehu, môžeme začať vnímať ako príčinne prepojené.
- Potvrdzovacie skreslenie: ak už očakávame smolu, ľahšie si všimneme nepríjemnú udalosť a prehliadneme množstvo obyčajných piatkov trinásteho.
Tieto mechanizmy nevysvetľujú presný historický pôvod templárskej legendy. Ukazujú však, prečo môže byť príbeh presvedčivý aj vtedy, keď jeho historické základy chýbajú.
7. Čo si z toho odniesť
Podľa dnes známych dôkazov nemá povera o piatku trinástom preukázateľný pôvod v zatknutí templárov. Zatknutie sa naozaj stalo, proces bol skutočný a Jacques de Molay zomrel na hranici. Spojenie týchto udalostí s poverou je však neskorší príbeh.
A práve to je na piatku trinástom zaujímavé. Ukazuje, že historická pamäť nie je iba uchovávaním minulosti. Je aj jej pretváraním. Niekedy si pamätáme príbeh tak dlho, až zabudneme, že sme si ho vlastne nikdy neoverili.
Vedeli ste?
- Piatok trinásteho nie je univerzálny. V Španielsku a časti hispánskeho sveta sa za nešťastný deň považuje utorok trinásteho. Podobná predstava sa spája aj s gréckou tradíciou.
- Rozhrešenie neznamenalo oslobodzujúci rozsudok. Chinonský pergamen zaznamenáva rozhrešenie vysokých predstaviteľov rádu po pokání, nie moderné súdne oslobodenie celého templárskeho rádu.
- Kliatba nemá spoľahlivú dobovú oporu. Príbeh o de Molayovej kliatbe poznáme z neskoršieho rozprávania, nie zo spoľahlivého súdobého záznamu.
- Najstaršie známe písomné doklady pochádzajú z 19. storočia. Knižnica Kongresu USA uvádza francúzske príklady z roku 1834. Tie však nemusia dokazovať, že už vtedy bola povera rozšírená v dnešnej podobe.
Zdroje a odporúčaná literatúra
Odborná literatúra:
Barber, M. (2006). The Trial of the Templars. Cambridge University Press. – Kapitola „The Arrests“ k príprave a vykonaniu zatýkania.
Frale, B. (2004). „The Chinon chart: Papal absolution to the last Templar, Master Jacques de Molay.“ Journal of Medieval History, 30(2), 109–134. DOI: 10.1016/j.jmedhist.2004.03.004.
Risen, J. L. (2016). „Believing What We Do Not Believe: Acquiescence to Superstitious Beliefs and Other Powerful Intuitions.“ Psychological Review, 123(2), 182–207. DOI: 10.1037/rev0000017.
Brown, E. A. R. (2016). „Philip the Fair, Clement V, and the End of the Knights Templar: The Execution of Jacques de Molay and Geoffroi de Charny in March 1314.“ Viator, 47(1), 229–292. DOI: 10.1484/J.VIATOR.5.109474.
Inštitucionálne a archívne zdroje:
Winick, S. (2024). „On the Possible Origins of Friday the Thirteenth: Metafolklore, Fear, and Fun.“ Library of Congress – Folklife Today.
https://blogs.loc.gov/folklife/2024/12/on-the-possible-origins-of-friday-the-thirteenth-metafolklore-fear-and-fun/
Library of Congress – Folklife Today (2017). „Who’s Afraid of Friday the Thirteenth?“
https://blogs.loc.gov/folklife/2017/01/whos-afraid-of-friday-the-thirteenth/
Doplnkové čítanie (popularizačný kontext):
National Geographic: „Here’s why Friday the 13th scares us“ – psychológia poverčivého myslenia.
https://www.nationalgeographic.com/science/article/what-is-friday-13th-superstition-facts-science
Time Magazine: „13 Things to Know About Friday the 13th“ – stručný prehľad vrátane templárskej verzie.
https://time.com/3708874/friday-the-13th-things-to-know/
Time Magazine: „The Templar Curse“ – recenzia na Druonov románový cyklus, legenda o kliatbe.
https://content.time.com/time/subscriber/printout/0,8816,824469,00.html
Webmagazin: „Piatok trinásteho: Aké sú legendy a prečo sa spája s rádom templárov?“ – slovenský popularizačný kontext.
https://webmagazin.teraz.sk/zivot/piatok-13-povera-legenda-mytus/1193-clanok.html
