Čína za posledné dve desaťročia výrazne posilnila úlohu výskumu a vývoja v hospodárskej stratégii. Jej skúsenosť otvára otázku, ktoré mechanizmy prepojenia vedy, priemyslu a spoločenských potrieb by mohlo využiť aj Slovensko – a ktoré sú viazané na podmienky, ktoré u nás neexistujú.
1. Veda ako investícia: nejde len o výšku rozpočtu
Slovensko v roku 2024 vynaložilo na výskum a vývoj približne 0,98 % HDP , zatiaľ čo Čína v roku 2025 dosiahla 2,80 % HDP . Hoci ide o rozdielne referenčné roky, údaje poukazujú na výrazne odlišnú intenzitu investovania do výskumu a vývoja. Samotný objem investícií však ešte nevypovedá o kvalite výskumu ani o jeho spoločenských a hospodárskych výsledkoch.
Dôležitejšia než samotná suma je logika alokácie. Čína neinvestuje do vedy rovnomerne, ale koncentruje zdroje do strategických oblastí s jasnou väzbou na priemysel: integrované obvody, priemyselné stroje, špičkové prístroje, umelá inteligencia, kvantové technológie. V roku 2024 dosiahla pridaná hodnota čínskych odvetví náročných na patenty 18 biliónov jüanov, čo predstavovalo 13,4 % HDP . Tieto údaje však treba čítať opatrne: vysoký podiel patentovo náročných odvetví na HDP je výsledkom mnohých faktorov – priemyselnej základne, exportnej kapacity, veľkosti trhu – a nemožno ho priamo pripísať iba spôsobu organizácie vedy.
Slovensko má Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030 a Akčný plán na roky 2026–2028, ktorý zahŕňa priority ako robotika, umelá inteligencia a Misia zdravie. Problém teda nie je v absencii stratégie, ale v kvalite jej implementácie, koordinácie a merania výsledkov.
Poučenie: prioritizácia a meranie vplyvu sú prenosné princípy, ktoré možno uplatňovať aj pri obmedzenom rozpočte. Ich účinnosť však závisí od stabilného financovania a kvality inštitúcií.
2. Transfer technológií: najsilnejšia oblasť, ale s výhradou
Čína vytvorila rozsiahly ekosystém prepájajúci výskumné organizácie, podniky a inovačné klastre, ktorý podporuje premenu výsledkov výskumu na nové produkty a technológie. Kľúčové prvky:
- Podniky ako hlavní aktéri výskumu: V roku 2025 tvorili podnikové výdavky na výskum a vývoj 77,4 % celkových čínskych výdavkov na VaV . Firmy nie sú len príjemcami výsledkov výskumu, ale zadávateľmi a realizátormi výskumu.
- Inovačné klastre s globálnym dosahom: Klaster Shenzhen–Hongkong–Guangzhou sa umiestnil na 1. mieste na svete v rebríčku inovačných klastrov WIPO za rok 2025 . Ide o prvenstvo v rebríčku inovačných klastrov, nie o všeobecné prvenstvo vo vede. WIPO pri hodnotení za rok 2025 po prvýkrát zohľadnila aj objem rizikového kapitálu .
Slovensko má naopak fragmentovaný a nedostatočne funkčný systém transferu technológií. Podľa správy Európskej komisie je spolupráca medzi podnikmi a výskumným sektorom obmedzená a transfer technológií je malý; verejné výdavky na VaV financované podnikmi dosahovali v roku 2022 len 0,006 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ 0,050 % . Národný portál pre transfer technológií (NPTT) síce existuje, ale čelí slabému ekosystému spolupráce medzi vedou a podnikmi a obmedzeným finančným zdrojom .
Kľúčová výhrada: spolupráca s priemyslom by nemala byť univerzálnou podmienkou kvalitného výskumu. Nie všetky odbory majú rovnaký potenciál komercializácie. V humanitných a spoločenských vedách môže byť spoločenský prínos dôležitejší než príjmy z licencií. Aj v prírodných vedách môže byť výsledkom výskumu poznanie bez bezprostredného komerčného využitia.
Poučenie: Slovensko potrebuje diferencovaný systém podpory transferu technológií, ktorý bude zohľadňovať rozdiely medzi základným a aplikovaným výskumom. Pri aplikovanom výskume možno hodnotiť spoluprácu s podnikmi, licenčné príjmy a vznik spin-off spoločností; pri základnom výskume treba klásť väčší dôraz na vedeckú kvalitu, originalitu a dlhodobý potenciál.
Ako vyzerá transfer technológií v praxi: prípad CATL
Čínsky prípad: CATL
Spoločnosť Contemporary Amperex Technology (CATL) je jedným z príkladov komercializácie vedeckých a technologických výsledkov. CATL vznikla ako spin-off spoločnosti ATL, od ktorej prevzala technologické základy a výrobné skúsenosti v oblasti lítiových batérií a potom prostredníctvom vlastného výskumu a vývoja, patentovania a výrobného know-how vybudovala konkurencieschopnosť v oblasti batérií pre elektrické vozidlá .
Podľa analýzy WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva) spočíva kľúčové poučenie z prípadu CATL v tom, že samotná licenčná dohoda je len východiskovým bodom a skutočná komercializácia si vyžaduje vlastné inžinierske schopnosti. Počiatočné technické obmedzenia (ako je napučiavanie batérií, degradácia a bezpečnostné riziká) nemožno vyriešiť len licenciami, ale vyžadujú si optimalizáciu materiálov, elektrochemické testovanie, výrobné inžinierstvo a spätnú väzbu od zákazníkov . CATL premenila tieto „technické obmedzenia" na priority výskumu a vývoja, čo je práve ten „menej viditeľný, ale rozhodujúci" článok komercializácie .
Súvislosť so Slovenskom
Slovenská akadémia vied (SAV) už má inštitucionálny rámec na podporu tohto typu transferu. V máji 2026 usporiadala Kancelária pre transfer technológií SAV seminár o zakladaní spin-off spoločností, na ktorom bolo uvedené, že SAV zvyčajne získava približne 10 % podiel v spin-off spoločnostiach a poskytuje poradenstvo pri dodržiavaní predpisov, právnu podporu, registráciu spoločnosti a pomoc pri žiadostiach o externé financovanie . To znamená, že Slovensko má „pravidlá", ale to, čo chýba, je dostatok úspešných prípadov a kontinuita – práve v tom je hodnota čínskeho prípadu CATL ako referencie.
3. Veda a spoločenský rozvoj: menej deklarácií, viac výsledkov
Čínsky prístup k vede nie je len o HDP. Vedecké inovácie sú výslovne prepojené s kvalitou života obyvateľov. Ale deklarácia cieľa nie je dôkazom výsledku.
Konkrétne príklady a ich limity:
- Energetická transformácia: Podiel obnoviteľných zdrojov na inštalovanom výkone vzrástol z 40 % na približne 60 % počas 14. päťročnice. To dokazuje rozvoj energetických kapacít, ale samo o sebe nepreukazuje, že sa zlepšila dostupnosť energie, znížili účty domácností alebo poklesli emisie v potrebnom rozsahu.
- Zdravotníctvo: Čína spustila národný program prevencie a kontroly infekčných chorôb a platformu inteligentného rozhodovania. Zavedenie platformy však nie je to isté ako preukázané zlepšenie zdravotných výsledkov. Chýbajú ukazovatele ako dostupnosť diagnostiky, výsledky liečby alebo čas potrebný na zavedenie novej technológie.
- Starnutie populácie: Čína explicitne zaraďuje reakciu na starnutie populácie medzi vedecké priority. Slovensko má podobný problém, ale v slovenskej politike veda často vystupuje ako samostatná kapitola, nie ako nástroj riešenia tejto výzvy.
Poučenie: Veda by nemala byť len o konkurencieschopnosti. Mala by byť o konkrétnych zlepšeniach života ľudí – a tieto zlepšenia by mali byť merateľné a komunikované.
4. Čo si Slovensko nemôže dovoliť kopírovať
Je dôležité povedať aj to, čo nie je prenosné:
Rozsah a centralizácia. Čína investuje 3,93 bilióna jüanov ročne . Slovensko nemôže čínsky model financovania kopírovať v jeho rozsahu. Jeho možnosti sú podstatne obmedzenejšie, preto musí klásť dôraz na efektívne využívanie dostupných zdrojov. Čínsky model tiež zahŕňa silnú centralizáciu rozhodovania o vedeckých prioritách, čo je v slovenskom kontexte (člen EÚ, akademická sloboda) nepredstaviteľné.
Riziko neefektívnej alokácie. Centralizované určovanie priorít môže viesť k financovaniu projektov, ktoré politicky zodpovedajú prioritám, ale nemajú dostatočný vedecký alebo ekonomický potenciál.
Obmedzená akademická sloboda. Čínsky model umožňuje rýchle rozhodnutia o alokácii zdrojov, ale za cenu obmedzenej akademickej slobody a obmedzeného prístupu k údajom. Slovensko by malo hľadať efektívnosť v rámci svojich hodnôt, nie kopírovať čínsku centralizáciu.
Prenositeľnosť výsledkov. Čínsky úspech do veľkej miery závisí od veľkosti trhu, priemyselnej základne, exportnej kapacity a dlhodobých investícií. Tieto podmienky sa od slovenských výrazne líšia. Preto nemožno mechanicky preberať čínske riešenia ani očakávať rovnaké výsledky; zmysel má hľadať princípy, ktoré možno prispôsobiť slovenským podmienkam.
Čo je prenosné: disciplína v prioritizácii, meranie vplyvu a prepojenie s priemyslom tam, kde to zodpovedá charakteru výskumu.
5. Praktické odporúčania pre Slovensko
| Oblasť | Čínsky princíp | Slovenská adaptácia |
|---|---|---|
| Priority | Koncentrácia na 5–6 strategických oblastí s jasnou väzbou na priemysel | Vybrať tri až štyri oblasti na základe analýzy výskumných kapacít, potenciálu priemyslu a dlhodobých spoločenských potrieb; rozhodnutie transparentne zdôvodniť a pravidelne vyhodnocovať |
| Meranie | Sledovanie podielu patentovo náročných odvetví na HDP, nie len počtu publikácií | Zaviesť viacero ukazovateľov podľa typu výskumu – ekonomický vplyv pri aplikovanom, vedecká kvalita pri základnom |
| Transfer | Podniky ako hlavní aktéri výskumu (77,4 % výdavkov) | Podmieniť verejné financovanie priemyselným partnerom alebo plánom komercializácie iba pri programoch aplikovaného výskumu a transferu technológií |
| Sociálny vplyv | Explicitné prepojenie vedeckých priorít s kvalitou života | Definovať misie (zdravie, energia, starnutie) s konkrétnou zodpovednou inštitúciou, rozpočtom, časovým rámcom a merateľnými výsledkami |
| Hodnotenie | Systematické vyhodnocovanie výsledkov financovaných programov | Pravidelne vyhodnocovať, aké výsledky priniesli už financované výskumné programy, a podľa toho upravovať financovanie |
6. Záver
Čínska skúsenosť ukazuje, že výskum a vývoj môžu zohrávať významnú úlohu pri transformácii hospodárstva, rozvoji nových technológií a riešení spoločenských problémov. Sama osebe však nedokazuje, že centralizovaný model riadenia vedy je najlepším riešením pre každú krajinu.
Pre Slovensko sú podstatné najmä tri poučenia: stabilne financovať výskum, cielene podporovať spoluprácu medzi výskumnými organizáciami a podnikmi tam, kde to zodpovedá charakteru výskumu, a hodnotiť výsledky podľa ich skutočného vedeckého, hospodárskeho a spoločenského prínosu. Tieto ciele si vyžadujú nielen strategické dokumenty, ale aj kvalitné inštitúcie, predvídateľné financovanie a dôsledné vyhodnocovanie prijatých opatrení.
Zároveň treba chrániť priestor pre základný výskum a akademickú slobodu. Nie každý dôležitý objav možno naplánovať a nie každý prínos vedy sa prejaví v podobe patentu alebo nového produktu.
Čínska skúsenosť preto nie je návodom na kopírovanie jedného modelu. Je predovšetkým podnetom na otázku, ako môže Slovensko lepšie využiť vlastné výskumné kapacity na posilnenie ekonomiky, zlepšenie kvality života a riešenie dlhodobých spoločenských výziev.
Zoznam použitej literatúry a zdrojov
Štatistické údaje o výdavkoch na výskum a vývoj
- Národný štatistický úrad Číny (National Bureau of Statistics of China). Statistical Communiqué on National Expenditures on Science and Technology in 2025. 16. október 2026. Dostupné online: https://www.stats.gov.cn/english/PressRelease/202610/t20261019_1965621.html
- Výskumná a inovačná autorita (VAIA). Výdavky na VaV stabilne na úrovni 1 % HDP, mení sa štruktúra v prospech podnikov. 15. december 2025. Dostupné online: https://vaia.gov.sk/sk/2025/12/vydavky-na-vav-stabilne-na-urovni-1-hdp-meni-sa-struktura-v-prospech-podnikov/
- Štátna rada Čínskej ľudovej republiky / Xinhua. China’s R&D spending up 8.2 pct in 2025. 16. október 2026. Dostupné online: https://english.www.gov.cn/archive/statistics/202610/16/content_WS6ad1b8adc6d00ca5f9a0dba7.html
- Národný štatistický úrad Číny a Národný úrad duševného vlastníctva Číny (CNIPA). Spoločné štatistické zverejnenie o patentovo náročných odvetviach, december 2025.
Inovačné klastre a globálne rebríčky
- Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO). Global Innovation Index 2025 – Top 100 Innovation Clusters. September 2025. Dostupné online: https://www.wipo.int/global_innovation_index/
Slovenský inovačný ekosystém a transfer technológií
- Európska komisia. European Innovation Scoreboard 2025 – Country Profile Slovakia. Júl 2025. Dostupné online: https://ec.europa.eu/assets/rtd/eis/2025/ec_rtd_eis-country-profile-sk.pdf
- Interreg Europe. SCSTI – Technology Transfer Support (NPTT / NTTP). 31. marec 2026. Dostupné online: https://www.interregeurope.eu/good-practices/scsti-technology-transfer-support-nptt-nttp-0
Slovenská stratégia výskumu a vývoja
- Vláda Slovenskej republiky / Výskumná a inovačná autorita (VAIA). Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 – Slovensko, ktoré si verí. Dostupné online: https://vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/03/01_Narodna-strategia-vyskumu-vyvoja-a-inovacii_vlastny-material.pdf
Prípadové štúdie a transfer technológií
- WIPO. Case Study: CATL – From Technology Transfer to Global Leadership. 2026. Odkaz: WIPO – Early-stage intellectual property practices and R&D empowerment: The CATL case
- Kancelária pre transfer technológií SAV. Seminár o zakladaní spin-off spoločností. Máj 2026. Dostupné online: [Odkaz]
