Hodinky sa dajú posunúť za sekundu. Telo nie

Veda do vrecka · zmena času a vnútorné hodiny

Telefón si čas posunie sám. Telo ho z displeja nezistí. Zistí ho z toho, kedy a koľko svetla dopadne na sietnicu.

V noci na nedeľu 25. októbra sa o 3:00 vrátime na 2:00. Väčšina ľudí to berie ako malý darček: hodina spánku navyše. Jarný posun, pri ktorom hodinu stratíme, sa pokladá za tvrdší. A časť dát tomu nasvedčuje. Súhrnná analýza dvanástich štúdií z desiatich krajín zistila o 4 % vyššie riziko akútneho infarktu v týždni po jarnej zmene a analýza dvadsiatich rokov amerických údajov o 6 % viac smrteľných dopravných nehôd. (Obe čísla uvádza úvod nedávnej štúdie v BMJ, ktorá ich preberá z pôvodných prác.) Zhrnutie európskeho projektu EUCLOCK zase uvádzalo, že vnútorné hodiny zvládajú jesenný posun vo všeobecnosti ľahšie ako jarný.

Jeseň je iný príbeh. Dve veľké štúdie skúmali zdravotné dôsledky jesennej zmeny, no každá merala niečo iné: dánska zachytila nárast nemocničných kontaktov pre depresiu, anglická v prvom týždni po zmene mierny pokles viacerých typov zdravotných udalostí. Neprotirečia si vo všetkom, ukazujú skôr, aké rozdielne obrazy dáva odlišný spôsob merania. Aby sme pochopili prečo, treba najprv zistiť, čo posun hodín robí s hodinami, ktoré nenosíme na zápästí.

Hodiny, ktoré nevidíte

V hypotalame, tesne nad miestom, kde sa kríži zrakový nerv, sedí malá skupina neurónov: suprachiazmatické jadro. Je to hlavný časovač tela. Nepracuje však sám. Dostáva signál zo sietnice, kde špeciálne gangliové bunky s pigmentom melanopsín merajú, koľko svetla dopadá do oka. Jadro potom synchronizuje rytmy v celom tele: telesnú teplotu, hormóny, spánkovú ospalosť. Aj tvorba a uvoľňovanie melatonínu v epifýze, ktoré sa v tme zvyšujú a svetlo ich môže potláčať.

Tu je háčik. Vlastná perióda ľudských hodín je podľa klasického experimentu Charlesa Czeislera a kol. (Science, 1999) o niečo dlhšia ako 24 hodín: v prísne kontrolovanom osvetlení vyšla v priemere 24,18 hodiny, u mladších aj starších účastníkov. Ide o priemer z kontrolovaných podmienok, nie o konštantu platnú pre každého. Bez každodennej korekcie by sa hodiny postupne oneskorovali. Korekciu robí svetlo, a to nerovnomerne: svetlo večer a v prvej polovici noci rytmus oneskoruje, ráno a v druhej polovici noci ho predbieha.

Preto nie je jedno, o koľkej na hodinkách vychádza slnko. Vnútorné hodiny sa riadia svetlom, spoločnosť hodinkami. V jarnom a letnom čase sa rozdiel medzi spoločenským a slnečným časom zväčšuje o hodinu. Podľa prieskumu na vyše 55 000 ľuďoch v strednej Európe (Kantermann a kol., Current Biology, 2007) sa načasovanie spánku vo voľné dni sezónne posúva spolu s úsvitom pri štandardnom čase, no nie pri letnom. Výsledky naznačujú, že sezónne prispôsobovanie načasovania spánku svetelným podmienkam je pri letnom čase narušené. Pozičný dokument Society for Research on Biological Rhythms z roku 2019 (Roenneberg, Wirz-Justice, Skene a kol.) na základe porovnania veľkých populácií uzatvára, že výhody trvalého štandardného času prevažujú nad striedaním aj nad trvalým letným časom. Vnútorné hodiny sa prispôsobujú svetlu, nie hodinkám, a robia to pomalšie než displej telefónu.

Do hĺbky: prečo záleží na načasovaní svetla Účinok svetla závisí od biologického času, v ktorom na človeka dopadne, nie od toho, že je ranné či večerné. Svetlo v druhej polovici vnútornej noci a ráno, po minime telesnej teploty, rytmus spravidla predbieha, večerné ho oneskoruje. Nie je to univerzálne pravidlo nezávislé od spánkového režimu: u ľudí, ktorí pracujú na zmeny alebo majú výrazne posunutý režim, môže to byť inak. Jesenná zmena posunie spoločenský čas o hodinu späť. Ráno preto podľa nového času svitá skôr, ale aj večer sa skôr stmieva. To, či človek získa viac prirodzeného svetla ráno, alebo oň príde večer, závisí od jeho pracovného a spánkového režimu. Autori dánskej štúdie upozorňujú práve na možnú zmenu načasovania svetelnej expozície; ich závery však nemožno automaticky preniesť na každého človeka ani na každú krajinu.

Škovránok a sova nezažijú tú istú nedeľu

Nie každý má vnútorné hodiny nastavené rovnako. Roenneberg a kol. dlhodobo skúmajú chronotyp, čiže individuálnu polohu spánku voči dňu a noci. Rozdiely medzi ľuďmi sú veľké a spánok sa počas dospievania posúva do neskorších hodín a okolo dvadsiatky sa tento trend obracia (prieskum na 25 000 ľuďoch, Roenneberg a kol., Current Biology, 2004). Rozdiel medzi vnútorným a pracovným či školským časom opisujú ako sociálny jetlag (Wittmann a kol., Chronobiology International, 2006): dlhý čas žijeme akoby v inom časovom pásme, než v ktorom bývame.

Z toho vyplýva hypotéza, nie zmeraný účinok. Po jesennej zmene sa spoločenský čas voči slnku oneskorí, čo môže sovám skrátiť vzdialenosť medzi vnútorným a spoločenským časom. Výsledok však závisí od pracovného rozvrhu, svetla a polohy spánku a platí pre priemer, nie pre každého.

Dve štúdie, dva rozdielne obrazy

Dánsko (nemocničné kontakty pre depresiu, dlhšie sledované obdobie). Tím Bertela T. Hansena, Kim M. Sønderskova, Idy Hageman, Petera T. Dinesena a Sørena D. Østergaarda použil dánske údaje o 185 419 nemocničných kontaktoch pre unipolárnu depresiu z rokov 1995 až 2012 (Epidemiology, 2017; 28: 346–353). Po prechode z letného na štandardný čas bola miera nemocničných kontaktov pre nové epizódy unipolárnej depresie o 11 % vyššia (95 % interval spoľahlivosti 7 až 15 %) a nárast ustúpil približne za 10 týždňov. Po jarnej zmene podobná zmena nenastala. Išlo o relatívny nárast výskytu nemocničných kontaktov pre depresiu, nie o 11 percentuálnych bodov. Neznamená to, že o 11 % stúpol počet všetkých ľudí s depresiou.

Anglicko (diagnostické kódy z primárnej aj sekundárnej starostlivosti, prvý týždeň). Tím z UCL a University of Bristol (hlavný autor Neil Davies z UCL) sledoval v záznamoch NHS 683 809 pacientov a 1 564 532 zdravotných udalostí (záznamov s diagnostickým kódom) z rokov 2008 až 2019, v primárnej aj sekundárnej starostlivosti (BMJ, 17. decembra 2025). V týždni po jesennej zmene bolo v porovnaní so štyrmi týždňami pred ňou a týždňami 2 až 4 po nej menej udalostí pri depresii (o 4 %), úzkosti (o 3 %), psychiatrických stavoch na pohotovosti (o 6 %), poruchách spánku (o 8 %) i akútnych kardiovaskulárnych ochoreniach (o 2 %, interval spoľahlivosti sa končí len tesne pod hranicou bez účinku, takže ide o hraničný nález). Pri poruchách príjmu potravy, dopravných úrazoch a sebapoškodzovaní jasná zmena nebola. Po jarnej zmene sa nezmenilo takmer nič. Autori navrhujú ako vysvetlenie viac spánku a náhly nárast ranného svetla, no priznávajú, že mechanizmus nemerali.

Prečo sa výsledky líšia? Možných dôvodov je viacero: iná krajina a zemepisná šírka, iný typ dát (nemocničné kontakty pre depresiu v Dánsku, kódy z ambulancií a nemocníc v Anglicku), iné obdobie (v Dánsku sa efekt sledoval týždne, v Anglicku prvý týždeň). Ktorý z nich zohráva rolu, tieto práce nepreukázali. Obe sú pozorovacie štúdie na úrovni populácie a nehovoria, ako sa zmena prejaví u konkrétneho človeka. Anglická štúdia navyše meria kontakty so zdravotným systémom, nie to, ako sa kto cíti.

Prakticky z nich vyplýva toto: priemer populácie môže byť takmer nezmenený, a pritom časť ľudí zmenu prežíva ťažšie. Preto má zmysel poznať vlastné reakcie, nie spoliehať sa na titulok.

Päť vecí, ktoré pomáhajú

Nasledujúce rady vychádzajú zo všeobecných odporúčaní spánkovej medicíny, nie z výsledkov týchto dvoch štúdií.

1. Ráno na svetlo. Prvé dni po zmene vyjdite von krátko po prebudení. Svetlo je najsilnejší signál pre vnútorné hodiny.
2. Stály čas vstávania. Prispôsobte sa novému času hneď a rovnako aj cez víkend. Pravidelnosť patrí k základným odporúčaniam spánkovej hygieny.
3. Tlmený večer. Intenzívne svetlo večer posúva rytmus k neskorším hodinám. Zhasnite to, čo nepotrebujete, a znížte jas obrazoviek.
4. Skorší kofeín a menej alkoholu. Oba môžu u mnohých ľudí zhoršiť spánok. Posledná káva patrí skôr do prvej polovice dňa.
5. Nálada, ktorá nechce ustúpiť. Ak nálada, únava alebo poruchy spánku pretrvávajú týždne, nepripisujte ich zmene času. Obráťte sa na lekára.

Čo na to Európa

Európska komisia navrhla v roku 2018 koniec striedania času po verejnej konzultácii, v ktorej sa 84 % z približne 4,6 milióna respondentov vyslovilo za zrušenie (na Slovensku 80 %). Konzultácia nebola reprezentatívna. Európsky parlament návrh podporil v roku 2019, no Rada EÚ, ktorá zastupuje vlády členských štátov, dodnes nezaujala spoločný postoj. Komisia ho v októbri 2025 ponechala v pracovnom programe na rok 2026. Vo februári 2026 formálne spustila štúdiu o dopadoch ukončenia striedania času, ktorú robí konzorcium a ktorá má byť hotová do konca roka. Hodnotí ekonomické, sociálne a environmentálne dopady vrátane vnútorného trhu, energie, dopravy a verejného zdravia (informácia Komisie pre Radu EÚ z 3. júna 2026). Kým sa členské štáty nedohodnú, striedanie pokračuje.

Samostatná je otázka, ktorý čas ponechať natrvalo. K trvalému štandardnému času sa prikláňajú stanoviská viacerých odborných spoločností: American Academy of Sleep Medicine (2020, aktualizované 2024), Society for Research on Biological Rhythms (2019), Sleep Research Society (2022), British Sleep Society (2024) a BioClock Consortium (2025). Je to odborné odporúčanie, nie stanovisko inštitúcií EÚ. Ministerstvo práce SR v roku 2018 predbežne navrhlo ponechať natrvalo zimný čas, no už v roku 2019 uviedlo, že toto stanovisko neplatí a prioritou je zosúladenie s okolitými štátmi. Aktuálnu pozíciu Slovenska sa z dostupných podkladov nepodarilo potvrdiť. Na úrovni EÚ zatiaľ chýba dohoda členských štátov.

Pravidlo do vrecka

Hodinky nastavuje dohoda. Telo nastavuje svetlo. Zmena času je dôvod, aby ste mu v pondelok ráno dali, čo potrebuje.

Zdroje

• Hansen BT, Sønderskov KM, Hageman I, Dinesen PT, Østergaard SD. Daylight savings time transitions and the incidence rate of unipolar depressive episodes. Epidemiology 2017; 28(3): 346–353, doi 10.1097/EDE.0000000000000580. Abstrakt
• Acute effects of daylight saving time clock changes on mental and physical health in England: population based retrospective cohort study. BMJ 2025; 391: e085962, doi 10.1136/bmj-2025-085962. Plný text
• Czeisler CA a kol. Stability, precision, and near-24-hour period of the human circadian pacemaker. Science 1999; 284(5423): 2177–2181, doi 10.1126/science.284.5423.2177. PubMed
• Kantermann T, Juda M, Merrow M, Roenneberg T. The human circadian clock’s seasonal adjustment is disrupted by daylight saving time. Current Biology 2007; 17(22): 1996–2000.
• Roenneberg T, Kuehnle T, Pramstaller PP a kol. A marker for the end of adolescence. Current Biology 2004; 14(24): R1038–R1039, doi 10.1016/j.cub.2004.11.039.
• Wittmann M, Dinich J, Merrow M, Roenneberg T. Social jetlag: misalignment of biological and social time. Chronobiology International 2006; 23(1–2): 497–509.
• Roenneberg T, Wirz-Justice A, Skene DJ a kol. Why Should We Abolish Daylight Saving Time? J Biol Rhythms 2019, doi 10.1177/0748730419854197.
• Rishi MA, Cheng JY, Strang AR a kol. Permanent standard time is the optimal choice for health and safety: an American Academy of Sleep Medicine position statement. J Clin Sleep Med 2024; 20(1): 121–125, doi 10.5664/jcsm.10898. AASM
• Sleep Research Society. It is time to abolish the clock change and adopt permanent standard time in the United States. Sleep 2022; 45(12). Plný text
• Crawford a kol. The British Sleep Society position statement on Daylight Saving Time in the UK. J Sleep Res 2024. Plný text
• BioClock Consortium, Position statement, 20. 3. 2025. PDF
• CORDIS: Switch to summer time disrupts body clock (projekt EUCLOCK).
• Aarhus University, tlačová správa: The transition from daylight saving time to standard time leads to depressions.
• Rada EÚ, dokument ST 10045/2026: Ongoing study on discontinuing seasonal time changes, informácia Komisie, 3. 6. 2026.
• Európska komisia, Zastúpenie na Slovensku: Súčasťou programu Komisie v roku 2026 je aj ukončenie sezónnych zmien času, 23. 10. 2025.
• Vláda Fínska: Clocks go forward as summer time begins on Sunday 29 March, 25. 3. 2026.
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Stanovisko MPSVR SR k zrušeniu striedania času, 22. 10. 2018.
• Noviny.sk: Striedaniu času mal byť koniec, vyjadrenie ministerstva práce a ministerstva dopravy, 2019.